Newsletter Zdvihnuté obočie Ľudovíta Ódora

Vo futbale nemám rád simulujúcich hráčov. Súper sa ich ledva dotkne a päť minút sa váľajú na trávniku. Naťahujú čas a namiesto konštruktívnych prihrávok len kúskujú hru a čakajú na posledný hvizd rozhodcu. Silno mi to pripomína prvý polčas účinkovania štvrtej Ficovej vlády. Len fňukanie, sťažnosti a výhovorky. Celý svet im chudáčikom ubližuje. Opozícia, novinári, Európska únia, Soros a ešte aj Gruzínci.

Oveľa radšej mám lídrov, ktorí ťahajú celý tím dopredu a ukazujú, že bojovným výkonom môžeme vyhrať. Bohužiaľ, premiér už dávno stratil kontakt s realitou a neponúka žiadne riešenia, len sa ustavične sťažuje. Veľmi často simuluje, aby zakryl fakt, že jeho vláda je suverénne najhoršia v histórii samostatného Slovenska.

Výsledky vlády v prvých dvoch rokoch sa dajú zhrnúť do troch slov: dezorientovanosť, neschopnosť a arogancia.

V otázkach zahraničnej politiky sme dezorientovaní na všetky štyri svetové strany. Vládni predstavitelia otvorene kritizujú len Európsku úniu a pre mnohých už ani vystúpenie z bloku nie je tabu. Neuvedomujú si, že takto podkopávajú nielen dôveru partnerov, ale odrádzajú aj mnohých investorov. S negatívnym efektom na našu životnú úroveň.

Máloktorá zahraničná firma by totiž chcela investovať svoje peniaze do krajiny, ktorá sa otvorene ťahá k Rusku. Ďalším nepríjemným následkom je, že takto vyháňame aj mladých z krajiny, pre ktorých je Rakúsko alebo Nemecko perspektívnejšou krajinou ako Rusko či Uzbekistan. O kolosálnej hanbe na európskych fórach už ani nehovorím.

Pred niekoľkými rokmi som ani len netušil, koľko odtieňov neschopnosti existuje. Súčasná vláda ponúka veľké množstvo študijného materiálu. Na vrchole pyramídy sú divné existencie, ktoré žijú mimo reality a v zásade by boli neškodnými, ak by zhodou okolnosti nezastávali napríklad funkciu splnomocnenca vlády. Sú dobrí len na odpútavanie pozornosti.
Potom tu máme kategóriu ministrov (a ministeriek), ktorí sú presvedčení o svojej pravde a namiesto zlepšenia našich životov, svojou nekompetenciou búrajú ešte aj to, čo ako-tak funguje. Majsterka nekultúry, ničiteľ životného prostredia, kráľ kasín alebo večný konsolidátor sú dobrými príkladmi.
Treťou kategóriou sú mediálne existencie, virtuálni ministri. V skutočnosti absolútne nič nerobia. Teda okrem tlačoviek, kde sa len vyhovárajú na všetko možné. Veď ani nevieme, že také ministerstvo hospodárstva existuje. Nič k podnikateľskému prostrediu alebo energetickej politike nevidíme.
Nedá sa nevšimnúť si, že neschopnosť a dezorientovanosť sa mnohí snažia prekryť aroganciou. Úplne najhlavnejšia priorita tejto vlády bola ochrana grázlov cez zmenu Trestného zákona. Teraz sa obce a obchody sťažujú na zvýšenú kriminalitu. Potom to pokračovalo zdvojnásobením platov pre papalášov, nákupmi drahých limuzín a lietadiel. A to všetko v časoch uťahovania opaskov pre bežných ľudí. Dosádzanie synov, synovcov a známych do vplyvných funkcií je už len čerešničkou na torte. Okrem toho sa intenzívne používa aj na demontáž demokratických princípov. Diskusie v parlamente sú obmedzené na minimum, odvolávania ministrov stoja a klamstvá sú najpoužívanejšou pracovnou metódou.
Našťastie, občania taktiež nemajú radi simulovanie. Ukázali vláde žltú kartu: preferencie vládnych strán ustavične klesajú. Čím skôr príde červená karta, tým lepšie pre celé Slovensko.

Myšlienka na záver:
Za ekonomickú oblasť by som dal vláde za prvý polčas štvorku. Päťku len preto nie, aby nedajbože ročník neopakovali.

Predstavme si, že nejaký minister financií by zvýšil zadlženosť krajiny za štyri roky o povedzme 10 % z HDP, a nedokázal by pritom znížiť schodok rozpočtu ani len o cent. Iste by sme ho obviňovali z neschopnosti, lenivosti alebo ničnerobenia. Pokojne by namiesto neho mohla úradovať jeho ministerská stolička. Nič zvláštneho, mnoho krajín malo v minulosti podobne „úspešných“ financmajstrov. Náš minister Lacko však dokázal prísť s úplne novou, unikátnou úrovňou neschopnosti, ktorá je medzinárodnou raritou.

Svojimi tromi vlnami urputnej „konsolidácie“ dokázal, totižto, priniesť presne rovnaké výsledky, ako keby nič nerobil. Treba však uznať, že jeho snaha má za následok aj mnoho bonusových efektov. Nie, že by sme sa z nich mali tešiť. Po prvé, dokázal výrazne zabrzdiť ekonomiku. Zdanenie práce patrí medzi najvyššie v Európe, investície preto neprichádzajú, a viaceré firmy presúvajú svoje aktivity inam. Vysoké odvody likvidujú živnostníkov a nezmyselná transkačná daň oživuje skôr neoficiálnu časť ekonomiky. Po druhé, napriek mnohým predvolebným sľubom a predsavzatiam, oveľa vyššia DPH roztočila infláciu a domácnosti márne čakajú na lacnejšie potraviny či energie. Na hranici chudoby žije už takmer milión ľudí. Po tretie, k tomu všetkému sa ešte smeje voličom do tváre bez akéhokoľvek súcitu. Sebe si zdvojnásobili platy, kupujú si drahé autá a lietadlá. Iným odporúčajú variť džem či piecť keksy.

Krásny výkon. Už len tak mimochodom dodávam, že medzitým znížil odvody do 2. piliera dôchodkového systému, a prejedol tak aj časť dlhodobých úspor domácností.
Jeho arogancia graduje vtedy, keď vyhlasuje, že neexistuje lepší spôsob konsolidácie. Hneď na úvod treba povedať, že v jeho podaní nejde o žiadne ozdravenie verejných financií, ale o likvidáciu ekonomickej aktivity na Slovensku. A samozrejme, že existuje oveľa lepší spôsob. V zásade hocijaká iná cesta by bola lepšia.
Bol som už pri dvoch veľmi výrazných konsolidáciách na Slovensku a vždy sa podarilo znížiť deficit v jednom roku aspoň o 2 až 3% z HDP. Stačí si zobrať do ruky strategickú ekonomickú víziu TRESK! a môžete si urobiť celkom dobrý obraz o tom, ako by sa malo konsolidovať. Najdôležitejšie je však mať vôbec nejakú dlhodobú koncepciu ozdravenia verejných financií. Lacko len pláta z roka na rok a každú jeseň sa rodiny, domácnosti a podnikatelia musia obávať, s čím zasa príde.

Tak teda poďme na to; ako by sa malo konsolidovať. Ide o balíček „tri v jednom“:
1) opatrenia na podporu ekonomického rastu,
2) zmeny v rozpočte a
3) limity na budúci rast výdavkov. Táto vláda nerobí absolútne nič pre ekonomiku (1), a skôr zvyšuje budúce výdavky (3). A pri zmenách v rozpočte sa sústreďuje najmä na príjmy. Za dva roky neboli schopní prísť s úspornými opatreniami na ministerstvách.

Prvé kľúčové slovo pri ozajstnej konsolidácii má byť adresnosť – či už ide o 13. dôchodky, energopomoc alebo sociálnu pomoc, nemôžeme si dovoliť platiť bohatším rodinám.
Druhým dôležitým princípom je hodnota za peniaze – revízie výdavkov identifikovali mnohé úsporné opatrenia za stámilióny, ktoré sa však nerealizovali.
Treťou ingredienciou je zníženie prevádzkových nákladov štátu – táto vláda zvýšila počet úradníkov a nezmyselne draho kupuje v oblasti IT, bezpečnosti a zdravotníctva. Preto som si istý, že reálna konsolidácia musí klásť oveľa väčší dôraz na výdavkovej strane . O zvyšných opatreniach (na strane príjmov alebo na podporu ekonomického rastu) sa dočítate v TRESK!-u.

Náš minister bez výsledkov je taký večný konsolidátor: neponúka koniec utrpenia, ale len utrpenie bez konca.

5 klamstiev o rozpočte

1. Tvrdenie: „táto vláda prebrala verejné financie s deficitom 6,3 % z HDP“.
Pravdou je, že začínala s deficitom 4,8 % z HDP (zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť). Dokonca za prvých pár mesiacov svojho pôsobenia zvýšila deficit, keďže zaviedla plné 13. dôchodky. Ešte k tomu sa snažila klamať nezapočítaním refundácie energopomoci do roku 2023, aby opticky vyzeralo, že začínali s vysokým deficitom. Nepodarilo sa to, a výsledok za 2023 bol schodok na úrovni 5,2 % z HDP.

2. Tvrdenie: „vláde sa podarilo konsolidovať verejné financie“.
Pravdou je, že podľa vlastných prepočtov ministerstva financií, ak sa neprijmú dodatočné opatrenia v roku 2027, tak deficit skončí na úrovni 5,1 % z HDP. Pritom začínali so sekerou 4,8 % z HDP.

3. Tvrdenie: „vláda stabilizovala verejný dlh“.
Pravdou je, že hrubý verejný dlh na konci roka 2023 bol 55,5 % z HDP a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje na rok 2027 až 66,5 % z HDP.

4. Tvrdenie: „za zlý stav verejných financií môže úradnícka vláda“.
Pravdou je, že minister Kamenický za dva roky navýšil dlh o zhruba 14 mld. EUR (pričom „konsoliduje“), čo je asi trojnásobne viac, ako rast dlhu počas úradníckej vlády bez plných kompetencií.

5. Tvrdenie: „Progresívne Slovensko by zničilo sociálny štát“.
Pravdou je, že PS nič také v programe nemá. Argumentuje sa často „legokockami“, ktoré úradnícka vláda nechala na stole ako možnosti pre konsolidáciu. Nešlo teda o povinný zoznam, ale o výber z neho. Útočia na ne, vyhovárajú sa na ne, a pritom minister už vo väčšej či menšej miere použil 26 z týchto opatrení. Sociálny štát na Slovensku ničia v skutočnosti samozvaní „slovenskí sociálni demokrati“ – tým, zabíjajú ekonomický rast, prejedajú súčasnosť i budúcnosť, a vytvárajú stále nové a nové nerovnosti. Dlhodobý plán PS na konsolidáciu je v TRESK!-u.

Myšlienka na záver:
Tibor Gašpar naznačil, že by volebné obdobie malo mať 5 rokov, keďže za štyri roky sa toho veľa nestihne spraviť. Pri schopnostiach tejto vlády sa obávam, že ani 15 rokov by nestačilo.

Priznávam, prekvapilo ma to. Ako skúsený futbalista som nečakal, že ak súpera zatlačíme do šestnástky, niektorí hráči sa rozhodnú radšej zaútočiť na vlastnú bránu. A presne to sa stalo pri schvaľovaní zmien v ústave.

Robertovi Ficovi klesajú preferencie. Kamenického konsolidácia je obrovským fiaskom: ani na tretí pokus nedokázal priniesť niečo zmysluplné. Národná banka prognózuje na budúci rok miniatúrny ekonomický rast, daňové príjmy zaostávajú za plánmi a takmer milión ľudí! je ohrozených chudobou. Nehovoriac o inflácii, ktorá patrí medzi najvyššie v eurozóne. Čoraz viac voličov koalície je sklamaných a na vlastnej koži cítia nemohúcnosť vlády v ekonomickej oblasti. Už veľmi nezaberá ani Šimečkova mamka. A v tejto situácii – namiesto toho, aby sme babrákov zatlačili do kúta – vydláždime im únikovú cestu červeným kobercom. Obrovská politická chyba.

Prekrytie bolestivej konsolidácie dvoma pohlaviami v ústave je len začiatok. Zmeny, ktoré opäť len rozdeľujú spoločnosť a nikomu nepomáhajú, totiž dávajú do rúk Ficovi ďalšie možnosti. Po prvé, na prekrývanie nepríjemných skutočností a po druhé, na rozbíjanie opozície. Dva v jednom.
Formulácia, že „Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami…“ je totiž dostatočne vágna na hranie rôznych politických hier. Ľahko sa využije na to, aby okrem predkladania zákonov rozoberajúcich kultúrno-etické témy, mohla vláda útočiť aj na európske zakotvenie Slovenska. A žiaľ, nie je to len hypotéza. Fico po schválení zmien hneď naznačil svoju agendu: boj s Európskou úniou. A na to bude využívať aj novelu ústavy. Ako veľmi musia byť niektorí opoziční poslanci zaslepení, aby si to nevšimli? Alebo si to všimnúť nechceli?

A čo teraz? Určite si mnohí kladiete túto otázku. Ako veriť týmto poslancom, že v budúcnosti opäť neskočia na lep Ficovi? Dá sa vôbec, v takejto situácii, postaviť stabilná alternatíva na vládnutie? Neskončí to opäť predčasne na nejakej nezmyselnej debate? Dzurindova vláda padla na Vatikánskej zmluve, a Sulík s Matovičom povalili aj Radičovej vládu. Najnovšie, aj Matovičova vláda začínala s ústavnou väčšinou v parlamente a dopadla katastrofálne. Kde je svetlo na konci tunela?

Otvorene poviem, že nevidím veľa možností, ako z tohto marazmu von. Ale nejaké predsa len sú.
Po prvé, je podľa mňa nutné nakresliť nový pôdorys pre politickú spoluprácu v opozícii. Treba si, napríklad, vyjasniť hlasovania s vládou alebo spoločnú opozičnú komunikáciu.
Po druhé, treba zintenzívniť debaty o programových prienikoch. Aj preto sme predstavili TRESK!, aby sme mali dostatok času dohodnúť sa do volieb so všetkými relevantnými opozičnými stranami.
Po tretie, bude nutné oveľa menej reagovať na Fica, a oveľa viac komunikovať vlastné riešenia. A využiť na to aj budúcoročné voľby do územných samospráv. Občania musia vidieť, že spolupráca môže aj reálne fungovať v praxi.

Bude to stačiť? Neviem. Ale vždy je lepšie sa o to pokúsiť, ako sa dopredu vzdávať.

Myšlienka na záver

“Náš pán prezident sa poďakoval za podporu Andrejovi Babišovi, agentovi komunistickej ŠtB, a vyhlásil, že jeho víťazstvo v Česku by zlepšilo slovensko-české vzťahy. Tie, ktoré sa zhoršili kvôli súčasnej vláde.”

Teší ma veľký záujem o TRESK!. Zo strany zamestnávateľov, odborárov, odbornej, ale aj laickej verejnosti. Je pochopiteľné, že máte veľa otázok. Skúsim zodpovedať tie najčastejšie a najpodstatnejšie. A v prípade potreby mi neváhajte poslať aj ďalšie.

Máte tam síce 73 opatrení, ale nie sú úplne konkrétne. Nebolo by lepšie mať detailnejšie odporúčania?
Jednoznačne áno. TRESK! je strategická vízia v ekonomickej oblasti s rámcovými opatreniami. Začiatok cesty k vyššej životnej úrovni. Ako sa v ňom dočítatei: „…stratégia musí byť premenená do oveľa detailnejších akčných plánov; s konkrétnymi termínmi, cieľmi a zodpovednosťou. Aby bolo jasné, čo budú priority, aké budú potrebné ľudské kapacity a finančné zdroje.“

A kedy to bude?
Je veľmi nezvyčajné prísť v strede volebného obdobia s ekonomickou víziou. Ale v hre je dostatočná pripravenosť na prípadné vládnutie. Naším zámerom je mať dostatok času na hľadanie dohody. Najbližšie mesiace chceme diskutovať s opozičnými politickými stranami, firmami, samosprávami a občanmi. Aby sme v horizonte jedného roka mali detailné opatrenia, ktoré môžu byť súčasťou programového vyhlásenia novej vlády.
Navyše, do dvoch rokov môžu ekonomika aj verejné financie vyzerať úplne inak. Obávam sa, že ak by sme teraz dali konkrétne čísla, veľmi rýchlo by sme ich museli kvôli zbabranej konsolidácii ešte niekoľkokrát opravovať.

A nebolo by dobré mať podobné snahy aj v iných oblastiach? Nielen v hospodárskej politike.
Presne tak. Podobné iniciatívy by mali vznikať aj v zahraničnej politike, oblasti právneho štátu, v zdravotníctve a školstve. Pretože najskôr sa budeme musieť dohodnúť na spoločných programových otázkach, a až potom sa rozprávať o rozdelení postov.

Máte aj opatrenia, pri ktorých by ste neradi ustupovali?
Jednotný postup opozície a široký konsenzus v dnešnej dobe majú veľmi vysokú hodnotu. Sme ochotní počúvať a robiť zmeny v opatreniach. V troch oblastiach však budem veľmi neústupný.
Musíme zastaviť exodus talentu zo Slovenska. Ponúknuť mladej generácii oveľa lepšie študijné, aj pracovné príležitosti.
Veľká časť konsolidácie musí prebehnúť na výdavkovej strane rozpočtu. Každý budúci minister bude musieť tvrdo hľadať úspory a vyššiu hodnotu za peniaze.
Eurofondy musíme čo najrýchlejšie použiť na investície pre nás všetkých. Opatrenie zamerané na profesionálnejšie riadenia bez korupcie a klientelizmu sú absolútne nevyhnutné.

Ako by ste konsolidovali vy?
Bol som už pri dvoch konsolidáciách. V obidvoch prípadoch výrazne klesol deficit v jednom roku (aspoň o 3 % z HDP). Ako som už spomínal, základom sú výdavky, kde treba pretaviť hodnotu za peniaze, adresnosť (napr. energopomoc či 13. dôchodky), digitalizáciu a potlačenie korupcie pri nákupoch na značné úspory.
Priestor je tam oveľa väčší než miliarda eur. Zvyšok bude nutné riešiť vyššími majetkovými (haciendy) a spotrebnými daňami. Ale celá pointa TRESK!-u je v tom, že ak nenaštartujeme ekonomický rast, žiadna konsolidácia nebude dlhodobo úspešná – a nás čaká grécka cesta.

Ak by došlo k zmene vlády, vrátili by ste sa z Európskeho parlamentu?
Nie som prilepený k žiadnej stoličke. Ak bude príležitosť na zmenu, rád sa pridám.

Myšlienka na záver
Minister financií je taký neschopný, že aj na súťaži neschopných by skončil až tesne druhý.

Mám novinky. Dnes sme zverejnili iniciatívu TRESK! – Totálny reštart ekonomiky Slovenska. Kým Fico robí rohožku Putinovi, Kamenický sa schováva a utajuje konsolidačné opatrenia a šéf tajných šoféruje podobne ako Danko, my predstavujeme návod, ako zlepšiť kvalitu života na Slovensku. Prečo s tým prichádzame?

V prvom rade preto, lebo kritizovať túto neschopnú vládu je príliš jednoduché. Človek sa ani nezapotí, toľko vyrábajú nezmyslov. Už náročnejšie je ponúkať alternatívu a riešenia. Voliči by mali vidieť svetlo na konci tunela. Okrem toho si myslím, že je dobré mať k dispozícii niečo, čo sa môže stať bázou pre hľadanie konsenzu v opozícii, ale aj v celej spoločnosti. A netreba zabúdať ani na to, že na prípadné vládnutie sa treba pripraviť nielen mentálne, ale aj manažérsky. Každý by mal vedieť, do čoho ide. S jasným implementačným plánom v hlave.

V čom je TRESK! iný ako doterajšie iniciatívy? V mnohom. Spomeniem štyri dôležité ingrediencie.
Po prvé, netvárime sa, že stačí spraviť 2-3 „atómovky“ po vzore Matoviča a Slovensko bude prosperujúcou krajinou. Bez poctivej a systematickej roboty na všetkých ministerstvách sa ďaleko nedostaneme.
Po druhé, ponúkame úplne nový ekonomický model pre Slovensko, ktorý má korene v nevyhnutnej digitálnej a zelenej transformácii. Oveľa väčší dôraz kladieme na investície ako na prejedávanie budúcnosti. V centre našej pozornosti je ľudský kapitál, podpora podnikania a excelentnosť. Radšej výskumné centrá ako montážne haly.
Po tretie, dramaticky treba zlepšiť verejné služby. Viac digitalizovať, znižovať byrokraciu a daňovo-odvodové zaťaženie práce, rozpočet konsolidovať aj na strane výdavkov a predovšetkým rešpektovať princípy hodnoty za peniaze.
Po štvrté, extenzívne sa venujeme aj prioritizácii a implementačnému plánu. Slovensko má Achillovu pätu často v realizovaní zmien.

A čo z toho budú mať obyvatelia? Slovensko je po vládach Roberta Fica také zhumpľované, že získať môžu veľmi veľa. Zlou hospodárskou politikou totiž prichádzajú rodiny oproti pobaltským krajinám o tisíc eur mesačne. Máme veľa zbytočných úmrtí na liečiteľné diagnózy, žijeme výrazne kratšie v zdraví ako európsky priemer. Mnohé služby štátu by sme mohli mať na pár klikov ďaleko. Namiesto toho beháme po úradoch. Naše deti by mohli získať výrazne lepšie vzdelanie aj mzdy a regióny by mohli konečne dostať viac peňazí a kompetencií. Investori by prichádzali a nie odchádzali. Zoznam výhod, ktorých sa kvôli zlým politikám vzdávame, je veľmi dlhý.

Štúdia obsahuje celkovo 73 opatrení. Aj z toho vidno, že bude treba zabojovať na mnohých frontoch.
Medzi TOP20 opatreniami nájdete aj veci, ktoré by sme v normálnej krajine už vôbec nemali riešiť:
Investičný plán vlády alebo profesionálne riadenie eurofondov.
Ďalej, sú tam návrhy, ktoré chcú zabrániť ďalšiemu odlivu talentu. Nová univerzita alebo výskumný inštitút, vládny inovačný hub alebo napríklad pracovné ponuky na kľúč.
Pre podniky ponúkame ByroKAT-a, pozíciu na výrazné zníženie byrokracie a korupcie, zrušenie transakčnej dane alebo napríklad dlhodobú dohodu s automobilovým sektorom.
V rámci zelenej transformácie treba urýchliť budovanie infraštruktúry, transformovať energeticky náročné odvetvia a adaptovať sa na zmenu klímy.
Aby som nezabudol, treba pokračovať v decentralizácii, prekopať tak príjmovú a výdavkovú stranu verejných financií, mať štát „po ruke“ pre občanov a štátne organizácie orientovať na výsledky.

TRESK! je diskusná štúdia. To znamená, že je stále priestor na zlepšováky.
Veľmi radi navštívime aj váš región, podebatujeme so samosprávami, firmami, zväzmi či odborármi, aby sme doplnili ďalšie dobré nápady. Teším sa na stretnutie!

Zdvihnuté obočie sa zmení podľa vašich prianí
Chcem vám veľmi pekne poďakovať za vyplnenie dotazníka spokojnosti, ktorý som posielal pred prázdninami. Bol som skutočne prekvapený, že až 1805 z vás si našlo čas na jeho vyplnenie. Teší ma, že výrazná väčšina z vás je so Zdvihnutým obočím spokojná. A vážim si o to viac odkazy a nápady na to, ako jeho kvalitu ešte posunúť ďalej. Nasludúce vydanie už preto bude iné.
Aké zmeny vás čakajú?
Zdvihnuté obočie si budete môcť vypočuť
Pridám viac informácií z diania v Európskom parlamente
Môžete sa tešiť na grafy, vizualizácie a obrázky, ktoré doplnia text
Zahrniem viac návrhov, ako by sme problemy riešili my
Čoskoro si budete môcť prečítať Zdvihnuté obočie vo webovom archíve od jeho prvého vydania
Skrátim odstavce a zvýrazním kľúčové slová
Čakajú vás tipy na moje obľúbené knihy, filmy, seriály či kultúrne akcie.
A ešte jedna vec, ktorá ma príjemne zasiahla – veľa reakcií bolo od seniorov. Ako to viem? Napísali ste mi to. Vyjadrili ste, ako vás mrzí, že spoločnosť vníma seniorov automaticky ako podporovateľov tejto vlády. Aj na Ľudovej krčme vidím, aké pestré obecenstvo na ne chodí. Moja osobná skúsenosť len potvrdzuje, že podľa veku súdiť netreba.

Myšlienka na záver
„Keby tuposť nadnášala, nepotrebovali by sme vládnu letku.“
Iveta Radičová

Slovenská ekonomika výrazne ubrala z plynu. Národná banka Slovenska znížila svoj odhad rastu hospodárstva na polovicu. Veľké prekvapenie? Nie.

Vzhľadom na nezvládnutú konsolidáciu, ktorá zvýšila ceny pre domácnosti a náklady pre firmy, a na neschopnosť rozumne investovať eurofondy (haciendy dlhodobý rast nezabezpečia), máloktorý ekonóm sa čuduje. Ficove vlády sa vždy správali k podnikateľom a talentovaným mladým ľuďom ako k nepriateľom. Dlhodobý katastrofálny manažment ekonomiky sa však už nedá prehliadnuť.

O to viac ma prekvapuje, ako europoslanci z vládnych strán vehementne obhajujú neobhájiteľné. Doteraz sa zväčša len vyhovárali, ale s postupom času je náročnejšie presvedčiť ľudí, že napriek tomu, že už vládnu pomaly 15 rokov, za všetko zlé môže niekto iný. Tak v debatách prichádzajú s novými stratégiami. Presviedčajú, že to vlastne nie je také zlé. Minulý týždeň prišli s dvoma inovatívnymi postupmi: „virtuálnou realitou“ a „filozofickou obranou“. Vysvetlím.

Pozrime sa najskôr na prvú stratégiu. Argumentovať virtuálnou realitou nie je až také náročné. Stačí si predstaviť, ako by mali veci vyzerať, a potom tvrdohlavo opakovať, že veď také aj sú. Konkrétne to bolo v prípade ratingu Slovenska, čo je vlastne hodnotenie schopnosti krajiny splácať svoje dlhy. Na vysvetlenie: čím vyšší je rating, tým sú banky a trhy ochotné krajine požičiavať za nižší úrok. Najdôveryhodnejšie krajiny majú „trojáčkový“ rating. Slovensko len nedávno dostalo zhoršenie známky. Explicitne aj preto, lebo sa vláda snaží rozmontovať demokraciu. Výsledkom je, že máme najhorší rating od roku 2004! Kolegyňa zo Smeru však s úsmevom na tvári opakovala, aké dobré hodnotenie máme a všetci nám dávajú pozitívny výhľad. Nevyrušilo ju, že fakty sú úplne iné. Jedna vec je presvedčiť voličov a nainštalovať im virtuálnu realitu, no v konečnom dôsledku za zlý rating zaplatíme všetci. Finančné trhy totiž neveria na rozprávky.

Druhú debatnú stratégiu vládnych europoslancov som pracovne nazval filozofickou obranou. Opäť, netreba k tomu špeciálne vzdelanie. Zvládli by ste to aj vy. Stačí len dookola opakovať, že všetko je subjektívne vnímanie, a objektívnu realitu aj tak nikto pozorovať nemôže. Konkrétne sa to týkalo podnikateľského prostredia. Žiadna inštitúcia, ani žiadny ukazovateľ nedokáže tak dobre vyhodnotiť slovenské podnikateľské prostredie, ako pocity vládnych europoslancov. Skúšal som všeličo; dĺžku súdnych konaní, mieru digitalizácie alebo daňovo-odvodové zaťaženie práce. Nič nepomohlo. Európska komisia, OECD alebo aj samotní podnikatelia si podľa nich len vymýšľajú. Len vládni europoslanci poznajú realitu. V skutočnosti sa podľa nich máme všetci dobre.

Napokon, pridal sa aj filozofický zakladateľ virtuálnej reality a neutrality Slovenska, Robert Fico. Vraj máme skvelé ratingy. Potvrdzuje sa, že konsolidácia ide dobre. Nesiaha sa pritom na sociálny štandard. Máme sociálny systém, ktorý nám okolité krajiny závidia. Je tu historicky najnižšia nezamestnanosť a najvyššia minimálna mzda. Ešte keby nočnej práce ubudlo… A potom vynadal novinárom, čo stále hľadajú negatíva. Sila.

Môžeme sa však na to pozrieť aj z tej lepšej stránky: musia byť v koncoch, keď sa nezmôžu ani len na elementárnu argumentáciu. Síce nepochybujem o tom, že virtuálna realita presvedčí skalných fanúšikov Smeru a Hlasu, pre nerozhodnutých však popieranie reality nestačí. Cítia totiž vyššie ceny, vidia padajúce omietky v nemocniciach, trápi ich transakčná daň alebo sa hnevajú na korupciu v eurofondoch. A nie sú to len ich subjektívne vnímanie alebo pocity.

A riešenia pre ekonomické problémy vláda neponúka. Tak je na čase ich zastúpiť…

– banner aktuálne udalosti (medzi klasickými newsletter bannermi) –
Slovensko sa v rebríčku konkurencieschopnosti ocitlo na chvoste Európy – obsadili sme 63. miesto zo 69 krajín, čo predstavuje prepad o štyri priečky. Najväčšie slabiny sú vysoké ceny energií, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a pomalá adaptácia na globálne výzvy. Odborníci upozorňujú na nutnosť reforiem vo výskume, digitalizácii a daňovej oblasti. Vyplýva to z výsledkov merania, ktoré zverejnil Inštitút slobody a podnikania (ISP) v spolupráci so švajčiarskym Inštitútom pre rozvoj manažmentu (IMD) a ďalšími 66 organizáciami z celého sveta.

Inflácia v máji vystúpila na 4,1 %. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky tak dosiahla medziročná inflácia najvyšší rast za posledných 17 mesiacov. Zdražovali najmä potraviny a nealkoholické nápoje – najvýraznejšie zdraželi oleje a tuky (+21,7 %), ovocie (+11 %) a nealko (+17,1 %).

Gombasecký letný tábor sa tento rok uskutoční medzi 15.-20. júlom. Je jedným z najväčších letných podujatí maďarskej mládeže na Slovensku. Toto podujatie s dlhou históriou je politicky nezávislé. Spája v sebe festival, letnú univerzitu a týždenný tábor.

Myšlienka na záver
Že vraj byť matkou je najviac, čo vie žena urobiť. Na druhej strane nebyť idiotom je asi najmenej, čo môže minister urobiť.

Otočím garde. Tentokrát nebudem písať o mojich postrehoch a myšlienkach, ale o Vašich! Ani po zvolení za poslanca Európskeho parlamentu som zo Slovenska neodišiel. Často chodím do regiónov, či už s projektom Ľudova krčma, alebo ako hosť Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej v programe Sit Down. Sľúbili sme Vám to pred voľbami, a nechceme ani stratiť kontakt so slovenskou realitou. A urobili sme dobre!
V poslednom období v týchto diskusiách rezonujú najmä štyri témy. Pracovne ich nazývam: ráznosť, nádej, hanba a budúcnosť. Som vďačný, že mi na rovinu hovoríte, ako mnohé veci vnímate, a čo by ste chceli zmeniť aj v politike súčasnej opozície.

Ráznosť. Mnohým z vás sa zdá, že na agresivitu, osobné útoky a klamstvá tejto vlády reaguje opozícia (a obzvlášť PS) vlažne. Už toľko červených čiar bolo prekročených a tak hlboko sme sa ponorili do žumpy, že voláte po tvrdšom odmietnutí súčasného smerovania. Chápem; a z veľkej časti súhlasím. Keď je spochybňovaná medzinárodná orientácia Slovenska, rukavičky musia ísť bokom. Veci treba pomenovať jasne a rázne (samozrejme, bez vulgarizmov a osočovania). Posnažím sa. Podľa mňa by sa to dalo ešte viac vylepšiť tým, ak by opozícia v kľúčových témach postupovala jednotne. Odmietnutie je len jedna strana mince, prezentovanie jasnej alternatívy by mala byť tá druhá.

Nádej. Často sa o nej spolu rozprávame. Hovoríte, ako veľmi dôležité je vidieť pro-európskych politikov v regiónoch v týchto psychicky náročných časoch. Nepotrebujete počúvať prázdne sľuby, politické heslá alebo štátnické prejavy. V mnohom vám postačuje vidieť, že na podobné stretnutia chodia aj iní, a že v ťažkej situácii nie ste sami. Príjemné spoločné posedenie a vypočutie Vášho pohľadu na svet zo strany politika je len bonusom. Zdá sa mi, že sa empatia vytráca z politiky, a práve takéto uvoľnené debaty pomáhajú vrátiť trochu viac ľudskosti do našich životov. Ponaučenie je, že čím viac výjazdov do regiónov, tým lepšie.

Hanba. „Povedzte, ako veľmi zlá je reputácia Slovenska v Európe?“, pýtate sa na každom stretnutí. Chcete vedieť, aká veľká medzinárodná hanba je účinkovanie tejto vlády a či nehrozí, že našim partnerom dôjde trpezlivosť a vylúčia nás. A presne v tejto otázke je extrémne dôležité, že Progresívne Slovensko má veľmi silný tím v Európskom parlamente. Sme súčasťou rozhodujúcej väčšiny, kým europoslanci za vládne strany sedia v kúte. Nie sú súčasťou žiadnych politických rodín (európsky unikát!) a ich vplyv je na úrovni nealko piva. Teda 0,0 %, a preto sa dôležité rozhodnutia robia spolu s nami, a nie s nimi. Z toho vyplýva, že naši partneri veľmi dobre vedia, že Fico nie je Slovensko. A naďalej s nami rátajú.

Budúcnosť. Páči sa mi, že sa krčiem zúčastňujú aj ľudia, ktorí by radi vedeli viac detailov o alternatíve k tejto vláde. Kedy bude tieňová vláda? Aká je ekonomická vízia opozície? Ako by sme konsolidovali my? Som rád preto, lebo nie som typ človeka, ktorý len kritizuje bez toho, aby ponúkol riešenia. Odkedy som nastúpil do europarlamentu, robím na tom, aby sme vedeli predstaviť jasnú stratégiu, ako napredovať. Ako znovu naštartovať ekonomický rast Slovenska. Bez úzkeho naviazania na politiky Európskej únie to nepôjde. Aj Slovensko sa musí pozerať dopredu. Digitalizácia a zelená transformácia nás nepočkajú. Dúfam, že po intenzívnych diskusiách s rôznymi expertmi budeme môcť predstaviť našu víziu už v najbližších mesiacoch.

Napokon: ďakujem za podnety, aj konštruktívnu kritiku, vôbec ich neberiem len ako krčmové reči. Naopak, som vám za ne vďačný.

Myšlienka na záver

Premiér povedal, že vláda ide ako namazaný stroj. Spolovice súhlasím. Viacerí sú tam často namazaní.

Prezident predniesol správu o stave republiky. A tu by som mohol aj skončiť, keďže poznáme jeho neexistujúcu odvahu, „hĺbku“ myšlienok, ako aj to, že sa stále snaží z paláca riadiť svoju vládnu stranu. V zásade by stačilo naťukať do ChatGPT, aby popísal stav Slovenska tak, aby nikoho neurazil a mali by sme plus-mínus ten istý prejav.

Rozhodol som sa o tom písať najmä preto, lebo v súčasnosti pri každej takejto príležitosti treba upozorniť na to, aký je skutočný stav krajiny. Namiesto nič nehovoriacej slovnej vaty sa pozrieť na fakty a trendy, ktoré čoraz jasnejšie vidieť a cítiť vo všetkých regiónoch Slovenska. Stále ťažší život ľudí, ktorý sa už nedá zakryť vešaním záclon či sadením zemiakov.

Aké krátke hodnotenie by sme mohli použiť na súčasnú vládu? Domáca neschopnosť a zahraničná hanba. Vláda nekonečných výhovoriek. Ruskí agresívni trollovia. A dalo by sa pokračovať. Jedno je však celkom isté: ide o suverénne najhoršiu vládu v histórii Slovenska. Pripomínajú skupinu nafúkaných zemepánov, ktorým ide len o ich vlastný záujem. Pre seba všetko, pre ostatných rozprávky o Gruzíncoch, Sorosovi či Šimečkovej mame.

Lacnejšie potraviny alebo energie nikde. Príjem rodín sa prepadáva v európskych rebríčkoch. Dostávame sa na chvost v rebríčkoch o kvalite života. Takmer milión obyvateľov je ohrozených chudobou. Ľudia umierajú zbytočne na liečiteľné diagnózy. Eurofondy sa nečerpajú, konsolidácia verejných financií je nezvládnutá, podnikateľské prostredie sa zhoršuje, investori nás obchádzajú, zdravotníctvo sa doslova rozpadáva, nehovoriac o mostoch či cestách. Bohužiaľ, nielen zahranično-politická orientácia vlády, ale aj jej ekonomické výsledky sú bližšie k Východu ako Západu. Voľakedy sme chceli kvalitu života Rakúska či Nemecka pre všetkých, teraz chce premiér kvalitu života diktátorov Ruska alebo Číny. Ale len pre seba. Aj za cenu biedy pre ostatných.

Nepochopiteľná je aj agresivita proti tým, ktorí nám posielajú peniaze na lepšie školy, diaľnice či nemocnice. Alebo proti Nemecku, ktoré je pre našu ekonomiku kľúčovou krajinou. Nadávame na kontrolórov z Európskeho parlamentu, lebo sa chcú uistiť, že z peňazí únie budú profitovať všetci a nielen oligarchovia vládnych strán. Daňoví poplatníci z bohatších krajín nám podávajú pomocnú ruku a my ich za to nenávidíme. V Európskej únii nám už vôbec nerozumejú.
Našťastie, pomaly ale isto, vládna koalícia stráca v prieskumoch. A sú z toho čoraz viac nervózni. Už nepomáhajú ani hektolitre koňaku objednané na úrad vlády. Som si istý, že ešte prídu s ďalšími rozprávkami o prevratoch, nepriateľoch a tajomných spolkoch rozvracajúcich duševný pokoj premiéra. Ale trend sa im už asi nepodarí zlomiť. Preto je absolútne kľúčové ponúkať nádej.
Keď sa stretávam s ľuďmi po celom Slovensku, veľa spolu hovoríme práve o nádeji. O tom, ako zabrániť frustrácii a skepse. Väčšinou diskutujeme o troch domácich úlohách pre opozičných politikov. Po prvé, častejšie cestovať do regiónov. Doba je ťažká a objaviť sa len pred voľbami nestačí. Po druhé, ľudia nechcú každý deň počúvať o rozdieloch medzi opozičnými stranami. Oveľa radšej by videli viac spoločných aktivít, kde sa jasnejšie ukáže ochota a schopnosť spolupracovať. Po tretie, intenzívne presviedčať treba aj na európskej úrovni. Vysvetľovať, že Slovensko nie je Fico a vládni europoslanci a že na Slovensku stále existuje jasná proeurópska väčšina.
Ak si udržíme nádej, zmena k lepšiemu určite príde.

– banner aktuálne udalosti (medzi klasickými newsletter bannermi) –

V dnešnom newslettri mám pre Vás tri pozvánky:

Progresívne Slovensko spustilo kalkulačku, ktorá dokáže vypočítať, aký by ste mali dôchodok, keby Fico nevykonal škodlivé rozhodnutia v druhom pilieri. Cena za Ficove rozdávačky je naozaj privysoká.
6. júna ma môžete stretnúť v Banskej Bystrici na diskusii Sit Down pod taktovkou mojej kolegyne Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej. Pred podujatím si zabezpečte miesto na tomto odkaze.
Pozývam Vás aj na Ľudovu krčmu do Šale. Vidíme sa 5. júna o 18:00 v Labeerinte.

Myšlienka na záver
Nie vo všetkých oblastiach sa nám darí úspešne čerpať eurofondy. Cesty, železničné prepojenia alebo nové nemocnice veľmi nevieme stavať. Ale zato v stavaní haciend máme silnú konkurenčnú výhodu.

Finančná gramotnosť je v medzinárodnom porovnaní na Slovensku pomerne nízka. Obzvlášť vo vládnych kruhoch. Svedčia o tom aj križiacke výpravy smeráckych vlád proti II. pilieru dôchodkového zabezpečenia. Keďže financiám nerozumejú, tak v II. pilieri vidia len politický symbol, ktorý by najradšej zajtra zrušili. A keď sa to už politicky nedá – pre veľký počet sporiteľov a objem úspor – tak sa snažia tento sporiaci systém aspoň oklieštiť alebo peniaze v ňom použiť na svoje megalomanské rozkrádačské projekty. Používajú pritom štyri falošné argumenty.

Po prvé, tvrdia, že kvôli druhému pilieru je veľká sekera v Sociálnej poisťovni. Je pravdou, že odkladanie úspor z odvodov na vlastné sporiace účty znižuje príjmy Sociálnej poisťovne. Dobré ráno, stará mama. Veď to bol presný zámer! No nehovoria b, že vďaka týmto úsporám znižujeme aj budúce výdavky Sociálnej poisťovne. Ak si odložím teraz 10 eur na dôchodok na svoj účet, tak si ich nemusím pýtať od štátu, keď pôjdem do dôchodku. Druhý pilier v skutočnosti rozkladá náklady starnutia populácie medzi generácie. Mimochodom, sekera v Sociálnej poisťovni je veľká najmä kvôli predvolebným „rozdávačkám“ súčasných vládnych politikov.

Po druhé, minister financií sa hrdo tvári, že znížením príspevkov do druhého piliera konsoliduje. Mýli sa, podobne ako pri transakčnej dani. Vtedy tvrdil, že sa to ľudí nedotkne. Predsa ani v prípade rodinných financií nemôžeme hlásať, že ozdravujeme, ak si vyberieme z termínovaného vkladu peniaze odložené na opravu domu, a minieme ich na dovolenku. Možno si vieme kúpiť pár vecí navyše, ale nakoniec nám barák padne na hlavu. Presne ako mosty alebo omietky v nemocniciach. Takže žiadna konsolidácia, len prejedanie budúcnosti.

Po tretie, často sa argumentuje, že druhý pilier neprinesie vysoké dôchodky pre sporiteľov. To je tiež pravda, ak pravidlá v ňom určujú smeráci (smutná história). No pri rozumnej investičnej stratégii je to úplne inak. Garantovaný fond, zavedený Ficovou vládou, zarobil za trinásť rokov 5 % (nie ročne, ale za celé obdobie!), kým akciový indexový fond, ktorý sa mi podarilo pretlačiť do systému, až 240 %. Krátkodobé a dlhodobé investovanie majú, totiž, úplne iné charakteristiky. Ani pri maratóne nemôžete mať rovnakú stratégiu ako v šprinte na 100 metrov.

Po štvrté, omieľa sa aj to, že druhý pilier vyváža kapitál do zahraničia. Našťastie. To je taktiež súčasťou stratégie. Prvý pilier (Sociálna poisťovňa) je totižto plne zviazaný s výkonnosťou slovenskej ekonomiky, zamestnanosťou a mzdami v nej. Tie sú vlastne základom pre odvádzanie odvodov. Druhý pilier ho dopĺňa v tom, že profituje z rastu svetovej ekonomiky. Stávame sa v ňom „mini akcionármi svetového hospodárstva“. Náš budúci dôchodok je potom dobre vyvážený, a získame niečo aj vtedy, ak by sa slovenskej ekonomike veľmi nedarilo. Najväčším paradoxom novodobých komunistov je, že na jednej strane plačú nad vysokými ziskami firiem a na strane druhej nechcú, aby sa občania na tomto profite prostredníctvom svojich úspor podieľali. Radšej pretláčajú pochybné vládne projekty aj do druhého piliera. Pritom – aká bola doterajšia úspešnosť vlád pri stavaní diaľnic alebo nájomných bytov?

Všetci musíme byť v strehu, ak ktorýkoľvek vládny politik vysloví slovné spojenie „druhý pilier“. Hovorí totiž o našej finančnej budúcnosti. V spŕške nezmyselných, mylných a manipulatívnych argumentov sa takmer vždy ukrýva snaha použiť naše úspory na výdavky vo vlastný prospech. Sporitelia Roberta Fica nikdy nezaujímali. Tak, ako teraz kašle už takmer na všetky problémy Slovenska. Neponúka svetlo na konci tunela, len sa snaží o tunel uprostred piliera.

Rezort financií postupne púšťa na verejnosť balóniky o tom, čo by mohol obsahovať ďalší konsolidačný balík. Okrem vyššieho zdanenia hazardu sme už počuli o zvýšení daní z druhých a ďalších nehnuteľností, údajnom krátení 13. dôchodkov, znižovaní rodinných prídavkov, zmenách v PN, znižovaní dávky v nezamestnanosti, ale aj o znižovaní odvodu do 2. piliera. Minister Kamenický hovorí o výstreloch do tmy. Ak by mal jasný a zmysluplný plán, mohol ho ihneď predstaviť verejnosti a špekuláciám sa vyhnúť.
Najvýznamnejšou udalosťou uplynulého týždňa je celkom iste Ficova nehanebná účasť na oslavách v Moskve, ktorá bola ostro sledovaná celou Európskou úniou. Fico však nakoniec vymäkol z plánovanej účasti na vojenskej prehliadke. Nie, pri dlhom lete okľukou do Moskvy sa v ňom neozvalo svedomie. Len mu protestujúci v uliciach a jeho vlastní voliči poslali jasný odkaz na jeho diktátorské avantúry.
Ďalšia Ľudova krčma sa uskutoční 16. mája v Námestove. Budem sa na vás tešiť o 18:00 vo Furmanke.

Myšlienka na záver
Slovenské zdravotníctvo je naozaj v katastrofálnom stave. Odvrátiteľné úmrtia sú vysoké, a nevieme zabezpečiť efektívnu starostlivosť ani v najviac odôvodnených prípadoch. Najnovšie sa nedarí liečiť ani pacienta po jednohlasnej diagnóze osemsto psychiatrov.

Hovorí sa, že ak chceš mier, priprav sa na vojnu. Platilo to najmä v období studenej vojny, kedy tretia svetová vojna visela často len na vlásku. Vtedy sa investovalo veľa do zbraní tak na strane Sovietskeho zväzu, ako aj Spojených štátov. Ani jedna strana, totiž, nemohla riskovať, že tá druhá získa prevahu. Ani v boxe nevídať zápasy, kde sa postaví stokilový svalnáč proti vychudnutému súperovi. Bol by to krátky proces. Demonštrácia sily je preto často najlepšou obrannou stratégiou proti diktátorom s imperialistickými chúťkami.

V Európe sme si zvykli, že máme vo vedľajšom byte svalnatého kamaráta, ktorý sa zmluvne zaviazal (článok 5 severoatlantickej zmluvy), že nám pomôže v prípade problémov. Žiaľ, s príchodom Trumpa sú tieto časy nenávratne preč. Aj keby sa USA nakoniec rozhodli rešpektovať dohody, istotu už nemáme, ani mať nebudeme. Preto sa Európa musí postaviť na vlastné nohy v otázkach obrany a bezpečnosti. A nejde len o peniaze. Môžeme veľa získať, ak nebudeme sledovať len čisto národné záujmy. Obrana bude oveľa efektívnejšia, ak navonok budeme vystupovať ako celok, a ak budeme mať jeden silný hlas, a nie kakofóniu 27 trpaslíkov.

Pre Trumpa sú prednejšie biznisové záujmy. Aj pomoc napadnutej krajine berie ako investíciu, z ktorej očakáva slušnú návratnosť. Pod zámienkou nastolenia mieru je ochotný prepustiť časť Ukrajiny Putinovi výmenou za nerastné bohatstvo. Že Rusko je agresor? Že porušil medzinárodné zmluvy alebo dohodu o prímerí? To sú pre neho prkotiny, ak ide o peniaze. Pravidlá a hodnoty sú len frázy, za ktoré si peniaze nekúpite. Vojna je mier a pravda je lož. V takomto orwellovskom svete nemá Európa inú možnosť, ako urobiť veľký historický krok vpred a vybudovať skutočne spoločné obranné mechanizmy. Dostatočne silné na to, aby nás nikto nechcel napadnúť. Svaly, ktoré odstrašia krčmových bitkárov.

A kde sa v tomto kontexte nachádza Slovensko? Zatiaľ mimo rokovacieho stola. Nemáme totiž dôveru spojencov, ak po svete chodíme v tričku s Putinom a na hlave máme oranžovú čiapku s nápisom Trump. Nepomáha ani to, že v jednom kuse kritizujeme slabosť Európskej únie, no akékoľvek spoločné riešenia odmietame s výhovorkou na potrebu suverenity. Ani ryba, ani rak. Frfleme, ale riešenia odmietame. V neposlednom rade komicky vyznievajú hlboké filozofické úvahy nášho ministra obrany o tom, že brániť sa vlastne ani netreba. Veď útočník nakoniec odíde. Skutočne originálna interpretácia slova „obrana“. Potom načo vlastne nakupuje novú vojenskú techniku. Prečo peniaze nerozdá dôchodcom? Žeby kvôli províziám pre spriaznené firmy?
Dobrá správa je, že Európska únia už prvé kroky ohlásila. Spoločne by sme mali investovať do obrany o stovky miliárd eur viac. Bude veľmi dôležité, aby sa zvýšila aj koordinácia. Aby sme nemali 27 rôznych štandardov, aby sme zvýšili aj podiel dodávok techniky z nášho kontinentu. V tejto situácii si viem predstaviť aj spoločné financovanie nových investícií. Kľúčové je, aby sa peniaze nestrácali v čiastkových národných iniciatívach, ale aby sme pracovali na synergických efektoch a spoločných, celoeurópskych projektoch.

A čo s Ukrajinou? Ak nechceme mať ruské tanky neďaleko Košíc, tak aj naďalej musíme hľadať cestu k trvalému a spravodlivému mieru. Čo nie je to isté ako okamžitá kapitulácia. Napokon, pripomeňme si, že ani v našej hymne nespievame „zastavme sa“, ale „zastavme ich, bratia“.

V piatok večer sa do centra Bratislavy vrátil závan 90. rokov. Na Šafárikovom námestí bol napadnutý dvadsaťročný muž maďarskej národnosti, ktorý sa rozprával s kamarátmi v rodnom jazyku. Agresívny muž ich údajne poslal na druhú stranu Dunaja, vytiahol nôž a jednému z mladíkov porezal bradu. Asi každému človeku z maďarskej menšiny sa vrátili spomienky na Hedvigu. Cítim hlbokú vďaku voči študentom a akademikom, ktorí nie sú ľahostajní voči násiliu a národnostnej neznášanlivosti a zorganizovali protestné zhromaždenie. Zranenému mladíkovi želám skoré uzdravenie a dúfam, že napriek nedostatku ľudí v polícii bude vinník potrestaný.

V posledných dvoch týždňoch sme svedkami prideľovania politických trafík, ktorými si koaličné strany snažia zaviazať rôzne rebelujúce skupiny v parlamente. Výsledkom sú absurdné personálne nominácie bez akejkoľvek kvalifikácie – Rudolf Huliak sa stal ministrom športu a cestovného ruchu a bývalý minister športu za SNS Keketi bol nominovaný na viceguvernéra NBS. Akoby nám nestačila hanba v Bruseli, budeme ju mať aj vo Frankfurte, sídle Európskej centrálnej banky. Robert Fico chcel mať 17. februára vyriešenú koaličnú krízu, no parlament je mesiace nefunkčný – aktuálne koalícia stratila aj tesnú väčšinu, keďže R. Huliak odišiel na ministerský post. Nominácie nekompetentných preukazujú, že Fico chce udržať rozpadajúcu sa koalíciu za každú cenu, bez ohľadu na krajinu a ľudí v nej.

Ďalšia Ľudova krčma sa uskutoční 14. marca v Liptovskom Mikuláši. Budem sa na vás tešiť o 19:00 v Krčme Váh – pivnom dome Liptova.

Myšlienka na záver
Andrej Danko si tvrdým vyjednávaním vybojoval nové ministerstvo, ktoré teraz dostane Huliak ako odmenu za nešportové správanie.

Je tu máj, jedno z najkrajších období roka. Počasie výborné, príroda v rozkvete a podľa básnika aj „lásky čas“. Už sme si však pomaly zvykli, že naša vláda s neuveriteľnou ľahkosťou dokáže pokaziť nielen všetko, čoho sa dotýka, ale aj náladu v spoločnosti. Čo pre nás prichystala tentokrát?

Začnime z kraja, sviatkom práce. Čo by som dal za to, aby ho ministri a vládni poslanci nemali dôvod oslavovať. Znamenalo by to totiž, že by nepracovali. Keby len sedeli vo svojich kreslách a popíjali kávu (národniari asi aj niečo tvrdšie), nevideli by sme toľko napáchaných škôd v každom rezorte. Čoho sa dotkol kráľ Midas v gréckej mytológii, sa premenilo na čisté zlato. Zdá sa, že naši papaláši majú podobnú superschopnosť, len namiesto zlata je na konci chaos, nefunkčnosť a plytvanie. A keď už sme pri práci, dôvod na oslavu rozhodne nemajú tí, ktorých zamestnávatelia odchádzajú zo Slovenska kvôli katastrofálnej hospodárskej politike, nezmyselným daniam a spochybňovaniu geopolitickej orientácie krajiny. Fico zabíja ekonomiku.

V máji si pripomíname aj vstup Slovenska do Európskej únie. Viacerí z nás sa tešia z toho, že sme súčasťou Západu, no zdá sa, že vo vláde je v móde skôr kydať na úniu. Spolu s Orbánom sa správame k partnerom ako k nepriateľom. Je tragikomické sa pozerať na dvoch stroskotancov – Orbána a Fica – na politicky opustenom ostrove na okraji únie. V Bratislave si pred pár dňami prejavovali náklonnosť, no nejde o pravú lásku. Fico nenávidí Maďarov a Orbán sníva o Veľkom Uhorsku. Našli si však spoločnú reč, a tou je ruština. Nemajú žiadnu víziu pre svoje krajiny, chcú len moc a peniaze ako ich obľúbený diktátor v Moskve. Na ľudí kašľú. Krajiny sú v dezolátnom stave. Životná úroveň sa prepadáva čoraz hlbšie a je jasné, že bez autokratického uzurpovania si moci ich čaká rýchly koniec. V Európskej únii sú v izolácii, premiéri a prezidenti sa s nimi neradi stretávajú a zdá sa, že im nevyšla ani stratégia stať sa svedkami Trumpovými. Fico je medzinárodnou hanbou.

A keď už sme pri hanbe, zatiaľ najvyšší level dosiahol v súvislosti s oslavami konca druhej svetovej vojny. Fico ide do Moskvy bozkávať topánky vojnovému zločincovi, ktorý zabíja civilistov. Silná káva. Až na toľko, že sme sa rozhodli verejne vyzvať premiéra, aby to nerobil. Chápeme, že požiadavka od europoslancov za Progresívne Slovensko pre neho veľa neznamená, ale pre nás je dôležité, aby kolegovia v Európskom parlamente jasne videli, že Slovensko nie je len Fico a jeho vláda. Potrebujeme vyslať signál, že na Slovensku žije veľa slušných ľudí, pre ktorých takáto cesta hraničí s vlastizradou. Fico je bezpečnostným rizikom.

Paradoxne, v celom tomto našom marazme (čo potvrdil aj bezhodnotový obyvateľ prezidentského paláca) už vidno jasnejšie kontúry Ficovho konca. Smer padá v prieskumoch a ľudia na vlastnej koži cítia úpadok. Ceny rastú najrýchlejším tempom v eurozóne, zbabraná konsolidácia zaťažuje podnikanie, ich kamoš Trump nám ničí pracovné miesta a bombastické pseudotémy na odpútavanie pozornosti verejnosti sa míňajú. Štátny prevrat, križiacka výprava proti mimovládkam, rozbor rodokmeňa Šimečkovcov a ani čarovanie šarlatána Kotlára nestačili na zakrytie totálnej neschopnosti vládnuť. Možno si získali tvrdé jadro dezinfoscény na svoju stranu, na ďalšie vládnutie to však stačiť rozhodne nebude.

Je to obrovská šanca pre opozíciu, ktorá ak bude jednotne a dôrazne vystupovať, môže Ficov teplými miestečkami kúpený zlepenec diletantov poslať na smetisko dejín.

Vláda včera prijala dokument, v ktorom priznala, že nedokáže konsolidovať verejné financie k 3% HDP do roku 2027, ako plánovala. Ťarchu poriadnej konsolidácie verejných financií teda necháva až na ďalšiu vládu. Túto správu o svojej vlastnej neschopnosti nazvala – a teraz nežartujem – “Výročná správa o pokroku Slovenskej republiky 2025”.
Ekonomika eurozóny v prvom štvrťroku 2025 vzrástla viac, ako sa očakávalo. Hrubý domáci produkt sa po úprave o sezóne vplyvy v období január – marec 2025 zvýšil medzikvartálne o 0,4 percenta v eurozóne a o 0,3 percenta v EÚ. Spomedzi členských štátov EÚ najväčší medzikvartálny rast vykázali Írsko, Španielsko a Litva.
O týždeň si nenecháme ukradnúť víťazstvo nad fašizmom Ficom a jeho nehanebnou cestou do Moskvy. Oslávme spoločne mier, ktorý priniesla spolupráca európskych krajín. Vo štvrtok, 8. mája, budeme stáť na tej správnej strane v Bratislave, Trnave, Banskej Bystrici, Senici, Trenčíne, Nitre, Prešove, Považskej Bystrici, Liptovskom Mikuláši,Spišskej Novej Vsi, Leviciach a Žiline.

Myšlienka na záver
Ministrovi Kamenickému sa v prvom roku konsolidácie podarilo ZVÝŠIŤ deficit verejných financií. Pán minister, to je zlý Smer!

Idú sviatky. Termín newslettera pripadol na Zelený štvrtok. Tematicky by sa hodil Green Deal, ale rozhodol som sa, že napíšem o niečo diétnejšiu verziu, teda s minimálnou dávkou politiky. Inšpiráciou bola Ľudova krčma, kde sa ma často pýtate aj na obyčajné veci zo života. Veď – koniec koncov! – aj politik je niekde hlboko len človek. Aj Ľudo je z ľudu. Vybral som si tri otázky, ktoré zaznievajú takmer na každom stretnutí.

Ako sa dajú zvládať agresívne útoky a stresové situácie (nielen) v politike?
Ja mám v talóne dve zbrane ťažkého kalibru: šport a humor. Od malička som kockatá hlava, ale dlhé hodiny presedené nad knihami som vždy kompenzoval veľkou dávkou pohybu. V mladosti to bol futbal. Takmer každý deň sme s kamarátmi kopali do lopty. Ešte aj na univerzite som hral futsal za našu fakultu. V súčasnosti už mám iné záľuby. Hovorí sa, že kríza stredného veku sa u mužov prejavuje tak, že si buď nájdu mladšie frajerky alebo robia triatlon. Zvolil som si druhú cestu. Už som absolvoval niekoľko polovičných Ironmanov, a čoskoro si možno trúfnem aj na celú vzdialenosť.
Humor je so mnou taktiež od školských čias. Bola to láska na prvý pohľad. Bavilo ma všetko. Vtipy v detských časopisoch, zábavné relácie v televízore alebo v rádiu, úsmevné historky zo života našej dediny. Napríklad na zabíjačkách. Absurdný humor, slovné hračky, karikatúry, čierny humor, komédie. Konzumoval som všetko, nebol som vyberavý. Až oveľa neskôr som si uvedomil, že humor mi dal okrem smiechu oveľa viac. Odvtedy v humore nepoznám srandu, aby som parafrázoval vynikajúceho maďarského spisovateľa Frigyesa Karinthyho.

Neoľutoval som, že som kývol na ponuku pani prezidentky?
Krátka odpoveď znie: nie. Je pravda, že sa mi odvtedy zmenil celý život. Viaceré veci sú hore nohami. Zrazu musím riešiť oveľa viac politických než odborných tém. Stal som sa terčom hejtov a nenávistných komentárov. Súkromie vo verejnom priestore je taktiež preč. Každý príčetný človek by tieto veci považoval za nevýhody. Samozrejme aj ja. No na druhej strane to má aj pozitívne stránky.
Spoznal som úžasnú partiu odborníkov, s ktorými sme si veľmi rýchlo našli spoločnú reč. Napriek tomu, že niekoľkých z nich som predtým vôbec nepoznal, dokázali sme sa zladiť. Viedla nás motivácia ukázať verejnosti, že sa to dá aj inak. Dodnes ma teší, že mnoho ľudí si spája obdobie úradníckej vlády s pokojom. Nehádali sme sa, len sme si robili svoju prácu najlepšie, ako sme vedeli. Aj s oklieštenými právomocami. V dnešnom marazme ponúka tento príbeh nádej, že nie všetci politici sú rovnakí, a že kormidlo krajiny je možné nasmerovať k lepším zajtrajškom.

Aké najväčšie paradoxy som zažil v politike?
Stále sa učím. Vyše dvadsať rokov som navrhoval ekonomické reformy a svet veľkej politiky je pre mňa novinkou. Veľa vecí v ňom nedáva zmysel. Spomeniem dva paradoxy, nad ktorými zostáva niekedy rozum stáť. Po prvé, javová stránka veci je oveľa dôležitejšia ako skutočný stav. Úspech sa meria počtom tlačoviek, lajkov a followerov. A medzitým životná úroveň stagnuje. A veľkému počtu občanov vôbec nevadí, že ministri nemajú ani pozitívnu víziu, ani zodpovednosť. Stačí, že hlasno kričia na niekoho, koho predtým označia za vinníka. Povedané prirovnaním zo živočíšnej ríše: paviány a svine sú v móde viac ako včely.
Po druhé, napriek týmto trendom, stále je veľa slušných ľudí, ktorí sa nevyhýbajú veciam verejným. Po štyroch vládach Mordoru sme mohli pokojne aj rezignovať. No nestalo sa. Stále sme tu; občiansky aktívny a politicky odhodlaní. A to je na nezaplatenie.
Pokojné sviatky všetkým čitateľom. Oddýchnite si!

Firmy už roky hovoria, že máme najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce a že zamestnávanie nových ľudí je najdrahšie v regióne. Tento týždeň ohlásili koniec viaceré veľké fabriky – martinské ECCO a LOWA v Handlovej. Pridali sa tak k prepúšťaniu z rakúskeho automobilového dodávateľa ZKW v Krušovciach pri Topoľčanoch, z kysuckého Schaefflera a nemeckého výrobcu košieľ Eterna z Bánoviec nad Bebravou. Agentúrnych pracovníkov prepúšťali aj v bratislavskom Volkswagene. Bez práce tak zostanú tisíce ľudí. Ficova vláda mlčí. Radšej rieši mimovládky, Šimečkovu mamu a dve pohlavia v Ústave.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v marci úroveň 4 %. Tempo zdražovania sa teda zrýchľuje a bolo najvyššie za posledných 15 mesiacov. Medziročný rast inflácie v eurozóne má pritom opačný trend – v marci 2025 mierne spomalil na 2,2 % z 2,3 % vo februári.

Vo štvrtok 24. apríla o 19:00 ma môžete stretnúť na Sit Down s Veronikou v Nitre. Vstup je voľný, no nezabudnite si zarezervovať miesto na tejto stránke, kapacita je obmedzená.

Myšlienka na záver
D. Trump zaviedol clá voči ostrovu, kde žijú len tučniaky. V rámci odvetných opatrení tučniaky uvalili clá na tulene na Aljaške a na kojoty v Texase. A ja som z toho jeleň (zatiaľ bez cla).

Z Európskeho parlamentu vyzerá slovenská vláda trápne a smiešne. Voľakedy sme boli dobrým a spoľahlivým partnerom, teraz mnohí moji kolegovia len neveriacky krútia hlavou. A predovšetkým sociálni demokrati, ktorí na vlastných očiach videli premenu svojich kolegov europoslancov zo Smeru na obdivovateľov extrému. Je to však čoraz horšie. Nechápu, či je naša vláda mentálne v poriadku, ak dokáže naraz argumentovať v prospech dvoch navzájom sa vylučujúcich pohľadov na svet. Sme takí pro-európski euroskeptici. Päť príkladov na ukážku.

Pandémia, ktorá viedla k smrti tisícov ľudí bola len chrípočkou a zbytočne sa zavádzali fašistické opatrenia. No slintačka a krívačka je vážna epidémia, pri ktorej treba počúvať odborníkov a dodržiavať opatrenia. Dobytok je pre túto vládu asi viac ako človek.

Namiesto prijímania tvrdých opatrení proti slintačke a krívačke je oveľa lepšie oslavovať Medzinárodný deň žien. Autobusy voličiek, karafiáty a oplzlé vtipy. Potom je na mieste tvrdo obviňovať Brusel z rozšírenia nákazy ústami europoslanca Blahu. Nakoniec s vážnou tvárou pýtať peniaze z únie na náhradu škôd za nezvládnutý manažment epidémie.

Mesiace krásne básniť o mieri a obviňovať napadnutú krajinu za to, že sa bráni agresorovi. Následne, keď vyjde najavo, že Rusko nemá záujem o prímerie, s ktorým súhlasia USA aj Ukrajina, tváriť sa nechápavo. S dôvetkom, že veď načo by súhlasili, ak vyhrávajú. Čo druhá strana tvrdila roky, že je hlavným problémom snáh o dosiahnutie mieru. Prestať musí chcieť útočník.

Zázračne rýchlo sa preoperovať za ultra-konzervatívneho politika, aby mohol premiér rečniť na mecheche Donalda Trumpa. Oslavovať jeho víťazstvo, a potom čušať v kúte, keď Trump uvalí clá na oceľ a automobily. Následne zistiť, že to veľmi škodí slovenskej ekonomike a okamžite utekať do Bruselu žobrať o kompenzáciu.

Roky kydať a nadávať na Európsku úniu a úspešne presvedčovať voličov o jej škodlivosti. Spievať oslavné ódy na Moskvu a básniť o ich perfektnej spoľahlivosti. Po dosiahnutí méty, že len 30 % voličov Smeru podporuje smerovanie Slovenska na Západ, rýchlo pýtať papier od von der Leyenovej. Aby nám ona potvrdila, že sa vlastne nikam odchádzať nechystáme.

Celé je to o hodnotách. Dokonca oveľa viac dokážem rešpektovať ľudí s opačným názorom ale pevnými hodnotami, ako politických chameleónov bez chrbtovej kosti. Vypočítaví populisti, ktorí musia každý deň robiť mentálne harakiri, aby sa udržali pri moci, nie sú v obľube ani v Európskej únii. Únia totiž vznikla na spoločných hodnotách, ako sú demokracia, sloboda, ľudské práva alebo právny štát. Nikde nič o bezcharakternosti či diletantstve som v základných dokumentoch únie nenašiel.

Čo s tým? Našťastie, kolegovia veľmi dobre chápu rozdiel medzi Slovenskom a slovenskou vládou. Vidia, že s europoslancami za Progresívne Slovensko sa dá bez problémov nachádzať spoločnú reč a spolupracovať na kompromisoch. Robíme všetko preto, aby bolo všetkým jasné, že po súčasnom marazme u nás môžu prísť oveľa lepšie časy vzájomných vzťahov. Nesklameme Vás!

Najnovšie dáta Európskej komisie odhalili nepríjemné vysvedčenie pre Ficove vlády: Slovensko má najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií v celej Európskej únii. Ako jediná krajina sa nachádza v pásme vysokého rizika. Tento alarmujúci výsledok je kombináciou nepriaznivého hospodárenia vlády (3,2 % HDP) a očakávaných nákladov na starnutie populácie (3,4 % HDP).

Ľudia už cítia Ficovu drahotu na svojich peňaženkách. Slovensko bolo s marcovou infláciou vo výške 4,3% na čele zdražovania v eurozóne. Najrýchlejšie rástli ceny služieb, výrazne však zdraželi aj potraviny. Potravinová inflácia na Slovensku sa zvýšila z 3,2 % na 3,8 %. Očakáva sa, že transakčná daň rast cien ešte zvýši.

Dnes začali platiť 25% Trumpove clá na dovoz automobilov, ako aj 20% clá na dovoz všetkých tovarov z EÚ, ktoré poškodia slovenský priemysel. Je to veľmi zlá správa, no nemali by sme nečinne sedieť. Môžeme robiť tieto veci: Byť jednotní a naďalej vyjednávať s USA, aby sme čo najskôr dosiahli ich zrušenie; Hľadať nové trhy, ktoré by kupovali slovenské automobily; Odbúravať byrokraciu doma aj na európskej úrovni, aby sme priemysel v ťažkých časoch podporili; Investovať do výskumu a vývoja a podporovať našu konkurencieschopnosť.

Myšlienka na záver
Mnohé produkty marketingovo hlásajú 3 v 1. Ministrovi financií sa taktiež podarilo zlúčiť tri vlastnosti do jedného opatrenia. Chaos, škodlivosť a nezmyselnosť. Volá sa to transakčná daň.

Československo patrilo v medzivojnovom období do TOP10 najvyspelejších krajín sveta. Bohužiaľ, kamarátstvo so socializmom nás stálo veľa. Ukázalo, ako hlboko sa dá centrálnym plánovaním klesnúť oproti Rakúsku. Začiatok milénia nám však opäť dal nádej, že tatranský tiger môže byť vzorom dobiehania životnej úrovne Západu. Nanešťastie, hojdačka opäť klesla, keď Ficove vlády absolútne zlyhali v ekonomických otázkach. Najnovšie sme sa pustili do zvláštneho experimentu. Vedenie krajiny nám chce ukázať, ako vyzerá banánová republika. Darí sa im nadmieru dobre.
Obraz ako zo zlého vtipu. Vojde do baru mafián, ruský agent, idiot a zlodej. Pokračovanie však nie je vtipné ani len trochu. Obskúrne postavičky totiž nie sú vymyslené, ale reálne rozhodujú o osudoch tejto krajiny. Ministerské kreslá sú odmenou za totálnu neschopnosť, odbornosť je na príťaž, nadáva sa na spojencov a kto nefiguruje v nejakej kauze, je vlastne čudák. Gýč je kultúra, kapitulácia je obrana, klamstvo je pravda a ľudia sú kukurice. V učebniciach histórie budú musieť prísť s nejakým označením. Idiokracia? Mafiánsky štát? Vlastizrada? Neviem.
Horšie je, že naši spojenci v Európskej únii a NATO vidia naše smerovanie veľmi jasne. V Európskom parlamente hlasujú vládni europoslanci prevažne s krajnou pravicou. Dokonca často aj proti postojom vlastnej vlády. Potom sa čudujú, keď opozícia hovorí o tom, že nás ťahajú na východ. Ak naozaj chcú naďalej zostať na západe, tak to robia extrémne nepresvedčivo. Potom absolútne zlyhali ako politici, keďže sa im nepodarilo presvedčiť ani len vlastných voličov. Prieskumy ukazujú, že západnú orientáciu Slovenska podporuje len okolo 30% voličov Smeru. Je to menej ako v prípade Republiky! Takže zbytočne nás klamú, mentálne sú ruskí agenti.
Negatívnu náladu voči vládam na Slovensku a Maďarsku cítiť aj na oficiálnych rokovaniach v Bruseli. Pri dôležitých témach nesedí naša vláda pri stole, keďže sa spojenci boja, že by vynášala citlivé informácie. Po nástupe Donalda Trumpa stojí Únia na dôležitej križovatke. Musí oveľa viac investovať do obrany a do zlepšenia svojej ekonomickej výkonnosti. Mnoho členských štátov už nebaví naťahovať sa stále s tými istými neprispôsobivými členmi. Preto sa formuje koalícia ochotných, teda tých, ktorí veria v spoločnú budúcnosť a sú ochotní pre to aj niečo spraviť. Zatiaľ bez nás.
Koaličný zlepenec sa udržuje pri živote prostredníctvom vplyvných flekov a peňazí. To, že kašlú na ľudí, vrátane vlastných voličov, je zrejmé už dlho. Bohužiaľ, teraz sa ukazuje, že v rozhodujúcich momentoch nie sú schopní stáť na dobrej strane dejín. Inak povedané, kašlú aj na európsku budúcnosť Slovenska.
Čo môžeme urobiť? Musíme pridať. Rázne, ale slušne treba odmietnuť politiku tejto vlády. Byť ticho je alibizmus. Všetci musíme nazývať pravým menom, čo sa deje. Zrada je zrada a nie špeciálna politická operácia. Hazard s európskou budúcnosťou krajiny nemôžeme brať na ľahkú váhu, ak nechceme proruskú guberniu. Hlúposť je hlúposť a nie alternatívny odborný názor. Čím viac sa budú ozývať jednotlivé skupiny obyvateľov, tým bude pre vládu ťažšie uniesť krajinu.
A musíme viac spolupracovať. V súčasnosti sa rozhoduje o budúcnosti Európy a je nutné, aby náš nesúhlas so smerovaním krajiny bolo počuť doma aj v zahraničí. V stávke je príliš veľa, aby sme sa hádali o menej podstatných názorových rozdieloch medzi nami. V roku 1998 sa podarilo zmeniť kurz krajiny, podarí sa aj teraz.

Už viackrát som v tomto newslettri písal o hrozbe Trumpových ciel, ktoré by boli pre Slovensko škodlivé. Je to vonkajší problém, no v Únii máme aj vnútorné problémy, ktoré náš priemysel zbytočne zaťažujú. Keď robíte obchody v USA medzi jednotlivými štátmi, byrokratické zaťaženie je na úrovni 15% nákladov. U nás v EÚ je to pri tovaroch zhruba 40%. To je ako keby sme mali 40% clo vo vnútri Európy. V službách je to dokonca 110%. Máme teda domácu úlohu odbúrať 110% a 40% prekážok – rôznych legislatívnych noriem, gold platingov a byrokracie, ktoré sťažujú fungovanie jednotného trhu. Sami sme vytvorili prekážky tomu, aby sme mali váhu a silu veľkého trhu so 450 miliónmi ľudí. V Únii teraz pracujeme na tom, aby sme znížili administratívnu záťaž v priemere o 25% pre malé a 35% pre stredné podniky. A slovenská vláda? Ide opačným smerom – o necelé dva týždne začne na Slovensku platiť hlúpa transakčná daň, kvôli ktorej musí mať každý drobný živnostník podnikateľský účet. Táto povinnosť spôsobila podnikateľom dodatočné náklady, ako aj dlhé rady v klientskych centrách a nápor v pobočkách bánk.
Ukrajina prijala návrh USA na 30-dňové prímerie a Spojené štáty obnovili dodávky zbraní aj výmenu spravodajských informácií. Naopak, Putin odmietol schváliť úplné 30-dňové prímerie, o ktorom Trump dúfal, že bude prvým krokom k trvalej mierovej dohode. Prímerie podmienil zastavením vojenskej pomoci Ukrajine, čo by oslabilo Ukrajinu. Trump s Putinom sa sa dohodli na zastavení útokov na energetickú infraštruktúru na 30 dní. Avšak v priebehu niekoľkých hodín po ich telefonáte spustila Moskva novú sériu leteckých útokov na infraštruktúru aj civilné ciele, vrátane nemocnice.
Ďalšia Ľudova krčma sa uskutoční 21. marca v Tornali. Budem sa na vás tešiť o 19:00 v Pityergö.

Myšlienka na záver
Pán minister vnútra pochválil svojho kolegu Šaška za zavedenie zubných benefitov, ktoré predtým zrušila pani ministerka z Hlasu. Až teraz som pochopil stratégiu pána Šutaja Eštoka. Najskôr úplne zničí policajný zbor, aby sa potom mohol chváliť, keď nejaké svoje predošlé opatrenie zruší.

Predstavte si, že kapitán futbalového tímu si zoberie loptu do ruky, pôjde smerom k vlastnej
bráne a hodí ju do siete. Jeho fanúšikovia začnú hlasno burácať a do noci oslavovať
víťazstvo. Nezmyselný príbeh, no presne takto to teraz vyzerá v medzinárodnom obchode.
Namiesto toho, aby sa hralo podľa pravidiel, rozhodnutia sa robia na báze rozmaru a moci.
Mnohí si ale ešte stále neuvedomujú, že cez Trumpove nové clá prehrávame takmer všetci.
Platí to dokonca aj pre mnohých Američanov, ktorým chce nový prezident pomôcť. Preto
niet čo oslavovať.

Základným problémom je, že clo je daň a daň znamená aj vyššie ceny. Predstavme si, že
chceme vyvážať krabice do Spojených štátov. Ak na ne Trump uvalí 30-percentné clo, tak
jediní, ktorí sa z toho môžu tešiť sú výrobcovia krabíc v USA a ich zamestnanci. Zrazu
budeme mať problém predávať v USA, lebo krabice doteraz stáli 10 dolárov, no po clách
budú stáť až 13 euro. Keďže sme na krabici zarábali 1 dolár, aj keby sme išli na nulový zisk,
musíme si pýtať od Američanov aspoň 12 dolárov. Domáci výrobcovia dajú cenovku 11,99
a sme nahratí. Keďže oni neplatia clo, zrazu majú vysoké zisky a kúpia si šampanské.
Porazenými však budú aj spotrebitelia, ktorí za krabicu budú musieť výrazne priplatiť.
A samozrejme my, ktorí prídeme o náš americký trh.

Takéto učebnicové príklady sú fajn, ale vymeňme slovo „krabica“ za „auto“ a hneď zistíme,
že máme problém. Slovensko je najväčším výrobcom áut na jedného obyvateľa, a keby boli
na ne uvalené clá, môžeme prísť o veľkú časť výroby a pracovných miest. Preto treba brať
vyhrážky nového amerického prezidenta s plnou vážnosťou. Európska únia a obzvlášť
Slovensko je veľmi citlivé na svetové obchodné podmienky. Vývoz EÚ má hodnotu polovice
HDP. Na Slovensku je to cez 90%. V Spojených štátoch hovoríme o podiele na úrovni 10%.
Jasne vidno, kto môže najviac stratiť z otvoreného obchodného konfliktu.

Čo môžeme v takejto situácii urobiť? Po prvé, rokovať. Zdá sa, že Trump je obchodník, a tak
Mexiku ako aj Kanade sa podarilo oddialiť zavedenie ciel. Zatiaľ však nie je jasné, čo by
mohla Únia ponúknuť. V každom prípade je však na mieste prichádzať s návrhmi na
protiopatrenia, ktoré by mohli zabolieť vývozcov amerických firiem do EÚ. Vzhľadom na
našu citlivosť je však potrebné zabrániť kaskádovitým efektom na ďalšie a ďalšie produkty
a služby. Po druhé, nový americký prezident nevystrašil len členské štáty EÚ, ale aj mnohé
iné krajiny. Preto je na mieste zintenzívniť diskusie o obchodných dohodách s Latinskou
Amerikou, s viacerými ázijskými či africkými krajinami. Po tretie, únia musí hrať veľmi
aktívnu úlohu pri tvorbe nových medzinárodných pravidiel, ktoré ak by boli pomerne široko
rešpektované, mohli by slúžiť aj ako stabilný základ pre medzinárodné investície. Žiadna
firma nezačne veľký projekt, ak sa každý deň musí obávať toho, že na jej výrobu niekto uvalí
likvidačné clá. Možno by sme vedeli do Európy prilákať aj nový kapitál.

Trumpova politika strieľania ciel od boku kedykoľvek a na kohokoľvek je ekonomický
nezmysel. Chrániť vybrané firmy na úkor vlastných spotrebiteľov a popritom poškodiť celý
globálny obchod, rozvoj zaostalých krajín a dlhoročné politické spojenectvá môže dávať
zmysel len vo veľmi sebeckom kontexte biznisových záujmov. Asi preto tak silne imponuje
Ficovi, ktorý tiež veľmi ochotne predáva krajinu za svoj osobný prospech. Aj za cenu
instantnej premeny na ultra-konzervatívneho politika.

Apropo, Trump má vo svojom apartmáne zlatú vaňu. Náhoda? Nemyslím.

Priepasť medzi reálnymi problémami ľudí a činmi vlády je opäť hlbšia. Porovnajme si, čo sa za posledné 2 týždne udialo v ekonomike:

Kvôli zbabranej konsolidácii zbytočne zrýchľuje zdražovanie – naša inflácia je tretia najrýchlejšia v Únii. Sú za tým najmä nové dane. Zdraželi dokonca aj potraviny, služby v reštauráciách, elektrina a plyn. Tieto oblasti vláda špeciálne podporila a zdražovaniu sa mali vyhnúť. Ako sme v PS tvrdili, bol to len marketing Smeru.
Firmy sa už pripravujú na to, že za chvíľu začne platiť nezmyselná transakčná daň.
Rodičom nezaoparených detí prichádzajú v týchto dňoch nižšie výplaty kvôli zníženému bonusu.
Štát vyberie na daniach menej oproti odhadom, pretože ekonomiky našich kľúčových obchodných partnerov spomaľujú.

A čo zatiaľ robí vláda:
Ministri udelili svojim úradníkom odmeny v desaťtisícoch eur. Nič proti odmene pre úspešných manažérov, ale D. Machala ním určite nie je. Výsledky tejto vlády sú katastrofálne.
Na bratislavskom letisku už pristál luxusný biznis tryskáč Bombardier – ďalší dôkaz o papalášizme Ficovej vlády. Robert Kaliňák v čase konsolidácie objednal dva za 48 mil. EUR.
V čase písania týchto aktualít sledujeme nekonečnú koaličnú telenovelu, v ktorej sa predstavitelia vlády namiesto vládnutia venujú hádkam o funkcie.

Svetovým dianím v posledných dňoch hýbe nový americký prezident, pretože jeho vyjednávači si sadli za rokovací stôl s ruskými vojnovými štváčmi. Tragické je, že rokovali o Ukrajine bez Ukrajiny, ale aj bez Európy. Európski lídri reagovali núdzovým stretnutím vo Francúzsku, na ktorom riešili budúcnosť našej obrany. Včera boli na tieto európske rokovania prizvaní Česi, ale aj Lotyši a Rumuni. Slovensko zostalo bez pozvánky a nie je tak pri žiadnom rokovacom stole. Tu vidíme výsledok Ficovej zahraničnej politiky. Doma môže svojmu publiku hovoriť o politike na 4 svetové strany, no v Únii je všetkým zrejmé, že koná v prospech Východu.

Minulý týždeň prešli Európskym parlamentom dôležité zmeny pravidiel DPH, ktorých som bol spravodajcom. Europoslanci schválili túto legislatívu širokým konsenzom 589 hlasov. Podporili ju kolegyne a kolegovia zo všetkých frakcií, dokonca aj z frakcie Patrioti za Európu. Na úrovni celej Únie tak sťažíme miliardové podvody s DPHčkou, takzvané karuselové podvody. Proti tejto kľúčovej legislatíve bolo len 42 europoslancov, vrátane všetkých europoslancov za Smer. Hlasovali proti pravidlám, ktoré schválil ich vlastný minister Kamenický na Európskej rade. V našom štátnom rozpočte je diera a namiesto záchrany peňazí Smeráci hlasujú za záchranu biznisu karuselových podvodníkov.

Myšlienka na záver
Andrej Danko by mal častejšie písať listy. Konečne som mu porozumel.

Ja za to nemôžem! Hovorievala mi dcéra, keď bola malá a niečo vyviedla. Aj v škole sme mali veľa kreatívnych výhovoriek, ak sme nenapísali domácu úlohu. Vypadla večer elektrina, pero mi prestalo písať alebo pes mi zjedol zošit. Súčasná vláda bola aj doteraz majstrom v odpútavaní pozornosti od skutočných problémov krajiny, no teraz to posunuli na jednoznačne vyššiu úroveň. Ani Hans Christian Andersen či bratia Grimmovci by to nenapísali lepšie. Vitajte v ríši rozprávok!

Dozvedeli sme sa, že sa celý svet spolčil proti našej vláde, nášmu premiérovi. Nikto nemá nič lepšie na práci, len chcieť ich skazu. Robert Fico sa správa ako psychicky labilný človek, ktorý všade vidí už len dlažobné kocky. Keďže všetci chcú ubližovať len jemu, tak dal úlohu všetkým bezpečnostným zložkám štátu. Aby šikanovali opozíciu a každého, kto nevelebí nášho pána premiéra a chystá proti nemu nejakú kulehu. A keď takí nie sú, tak ich treba vymyslieť. O prevrate, puči alebo „útoku na ústavné zriadenie“ počúvame už týždne. Samozrejme, bez akýchkoľvek dôkazov. Ešte bizarnejšie je, že vláda a prezident sa snažia vykresliť situáciu ako extrémne vážnu, no na druhej strane žiadne zásadné opatrenia neprijímajú. Sú len tri možnosti: buď bohapusto klamú, alebo sú absolútne neschopní. Alebo jedno aj druhé.

Je tragikomické, ako premiér, ktorý má moc už štrnásť rokov, nezodpovedá za nič. Skúste pri nesplnení úlohy v robote povedať vášmu šéfovi, že za všetko môže Soros, migranti, NATO, Brusel, Ukrajinci alebo najnovšie Gruzínci. A jeho snaha pýtať od vás výsledky je útokom na vaše ústavou garantované práva. Asi by sa netešil, a veľmi rýchlo by ste museli s výpoveďou v ruke navštíviť psychiatra.

Myslím si, že už stačilo. Premiér, ktorý evidentne nezvláda svoju úlohu, by mal rezignovať. Choré zdravotníctvo, útek mladých talentov, zbabraná konsolidácia, zbytočne vysoké ceny, nefunkčný kataster alebo chýbajúca akákoľvek vízia pre krajinu by mali byť dostatočnými dôvodmi na diskvalifikáciu. Skúsili to, no dopadlo to ako vždy: krásne predvolebné sľuby, a ešte krajšie povolebné výhovorky. Teraz však k tomu pribalili ešte možnosť vystúpenia z Európskej únie.

A tu spozorneli už aj európski politici, firmy a investori. Pri tvorbe novej obrannej dohody v Európe sa s nami veľmi nechcú rozprávať. Ani zdieľanie citlivých informácií so Slovenskom nie je pre nich bezpečné. Čo ak sa správy dostanú do Kremľa? Vlani k nám neprišiel žiadny významný investor. Veď prečo by riskovali svoje peniaze v krajine s nejasnou geopolitickou orientáciou? Smutné je, že to Gašpar ani nemusel nahlas hovoriť. Podávanie ruky s vojnovým zločincom alebo šírenie ruskej propagandy cez vládne komunikačné kanály hovoria sami za seba. Domáce firmy sú zas pod tlakom nezmyselných konsolidačných opatrení, ako napríklad zavedenie transakčnej dane. Vláda nás takto okráda o našu budúcnosť.

Pritom tvrdí, že robí suverénnu politiku. V niečom má pravdu. Je to suverénne najhoršia vláda v histórii Slovenska. Ale aj oni vedia, že čas sa im kráti. Pán premiér, vypočujte psychiatrov.

Nedávno som sa stal spravodajcom Európskeho parlamentu pre modernizáciu DPH v digitálnom veku. Ide o najväčšiu reformu DPH od vzniku jednotného európskeho trhu a zasiahne všetky firmy, ktoré podnikajú vo viacerých členských štátoch. Možno sa pýtate, čo z toho budú mať ľudia na Slovensku? Prinesie nám to dva benefity. Nové pravidlá budú brániť podvodom s DPH, ktoré ročne stoja Európanov 20 miliárd EUR. Zachránené peniaze pomôžu aj nám v našom štátnom rozpočte. Podnikateľom sa zas zníži administratívna záťaž pri vykazovaní DPH.
Ficova drahota, ktorú spôsobuje kombinácia vyššej DPH, daní a rôznych poplatkov, sa začína prejavovať. Eurostat zverejnil, že januárové zdražovanie bolo u nás tretie najrýchlejšie v Únii. Ekonómovia predpokladajú, že zbytočne vysoké zdražovanie bude na Slovensku pokračovať celý rok. K tomu v najbližších dňoch ľudia s nezaopatrenými deťmi dostanú prvé nižšie výplaty kvôli nižšiemu daňovému bonusu.
Dlhodobý obdiv politikov vládnej koalície voči Donaldovi Trumpovi je slušnou myšlienkovou haváriou. Trumpove nepredvídateľné nápady často bývajú v rozpore so záujmami Slovenska. Clá, ktorými aktuálne hrozí Európe, by Slovensko vážne poškodili – naše automobilky vyvážajú do USA 11 % všetkých automobilov, ktoré sa u nás vyrobia. Uvalenie cla by znamenalo, že naše automobily by boli na americkom trhu príliš drahé a ťažko by sa predávali. Dôsledky pre pracovné miesta a našu ekonomiku si iste domyslíte.

Myšlienka na záver
Z Bruselu som domov priletel komerčnou linkou. Žiadny vládny špeciál. Asi preto, že nezvyknem hajlovať.

Málokedy sa stáva, že konzílium odborníkov stanovuje diagnózu verejne. Vyše päťsto psychiatrov a psychológov podpísalo otvorený list premiérovi Robertovi Ficovi. Jeho pointou je, že predseda vlády by mal buď korigovať svoje agresívne správanie – alebo odísť z politiky. V hre je totiž veľmi veľa: demokratická budúcnosť Slovenska. V čase, keď píšem tento text, otvorený list už podpísalo 500 expertov na duševné zdravie. Podobný list bol v minulosti adresovaný aj Vladimírovi Mečiarovi.

V jednej rozhlasovej relácii túto sobotu som povedal, že nebyť Fica a Matoviča, tak je vo verejnom priestore o polovicu menej agresivity. Smutné je, že obaja veľmi dobre vedia, prečo to robia. Z politického hľadiska to totiž funguje veľmi dobre. Ani Machiavelli by neporadil lepšie. Silné reči vytvárajú lojálnu skupinu skalných fanúšikov. Nevýhodou však je, že trpia medziľudské vzťahy. Spoločnosť sa čoraz viac polarizuje. Okrem psychiatrov sa pred eskaláciou napätia varovali už aj niektorí vysokí predstavitelia cirkví. Nemali by sme to brať na ľahkú váhu.

Nadávky, dehonestujúce prejavy voči oponentom, útoky na študentov, klaňačky diktátorom a masovým vrahom alebo zlaté vane v apartmánoch sú však len dymovými clonami. Trik dobrých iluzionistov. S cieľom zakryť kolosálnu neschopnosť tejto vlády. Pre Fica je dôležité, aby sa hovorilo o všeličom inom, len nie o tom, ako sa žije na Slovensku. V akom hroznom stave sú nemocnice, kataster alebo školy. Ako veľmi rastú ceny v obchodoch po zbabranej konsolidácii alebo prečo chce väčšina talentovaných mladých čím skôr odísť do zahraničia.

Problém so stratégiou ustavičného strašenia je, že potrebujete stále bombastickejšie správy. Ľudia si, totižto, postupne zvykajú na nový štýl politiky. Čo bolo včera za čiarou, je dnes oficiálnou pozíciou vlády. Dostali sme sa tak na naklonenú rovinu, a čoraz rýchlejšie ideme z kopca. Skôr či neskôr škaredo narazíme.

Obávam sa, že nakoniec sa môžeme dostať tam, kam možno ani súčasná vláda nechce. Keď sa to raz Ficovi vymkne z rúk, zrazu sa mu bude zdať dnes nepredstaviteľná alternatíva jedinou možnou cestou na udržanie sa pri moci. Hovorím o vystúpení z EÚ a NATO. Niektorí nás pred voľbami do Európskeho parlamentu obviňovali zo strašenia, keď sme kampaňovali so sloganom: „Udržíme Slovensko v Európe“. Teraz, po slovách podpredsedu slovenského parlamentu, Tibora Gašpara, už všetci môžu jasne vidieť, čoho sme sa obávali.

Verejne pripustiť odchod z únie alebo rozpad EÚ bolo doteraz na Slovensku tabu. Minimálne od predstaviteľov vlády. Po návšteve vojnových zločincov v Moskve už to je zrazu alternatíva, na ktorú vraj musíme byť prichystaní. Nemôžeme sa čudovať. Mnohí vysokopostavení predstavitelia vládnej koalície sa správajú ako vlastizradcovia. Využívajú každú jednu možnosť, aby očierňovali našich západných spojencov, a potom sa čudujú, keď politici v Európe nerozumejú, čo sa u nás deje.

Na chodbách sa ma kolegovia často pýtajú, či je náš premiér duševne v poriadku a čo z toho má. Nedáva im to zmysel. Zvonka totiž nevyzerá ako predseda suverénnej krajiny, ale ako bábka Moskvy. Opakuje tie isté klamstvá ako Kremeľ a spolu s Orbánom rozbíja jednotu únie. Voľakedy chcel byť v jadre Európskej únie, no teraz sme tak ďaleko od jadra, že tam nedovidíme ani ďalekohľadom.

Hra s ohňom je vždy veľmi riskantná stratégia. Keď britský premiér James Cameron sľúbil referendum, tiež nechcel odchod Británie z EÚ. A teraz banuje. Ja som presvedčený, že ani väčšina našich občanov netúži po ruskom štýle života. V piatok máme možnosť súčasné smerovanie vlády aj verejne odmietnuť. Budem tam.

Fico nechce, aby ľudia počúvali o jeho zlyhaniach. Preto zneužíva demokratické procedúry – uťal rozpravu, vykázal verejnosť a zmaril schôdzu parlamentu na odvolávanie vlády. Presne takto nás chce postupne vyviesť preč z EÚ. No neumlčí nás. Opozícia preto spoločne zvoláva ďalšiu schôdzu na jeho odvolanie. A my ostatní môžeme svoj nesúhlas vyjadriť protestom už zajtra. Harmonogram občianskych protestných zhromaždení po celom Slovensku nájdete tu.
Ficova nervozita rastie aj preto, že sa mu nedarí odvrátiť pozornosť od jeho zlyhaní a drahoty. Spočítali sme, že človeka s priemerným platom a jedným dieťaťom vyjde zbabraná konsolidácia o 67 EUR mesačne naviac z výplaty. Vinu za spackanú konsolidáciu verejných financií sa Fico snažil prehodiť na všetkých naokolo, no ľudia mu to nekupujú. Nedá sa ich klamať donekonečna, veď zažívajú už jeho štvrtú vládu a cítia, že sa majú čoraz horšie. Ľudia vystavili v posledných prieskumoch preferencií vláde vysvedčenie – dnes by už táto koalícia nevznikla, pretože by nemala dosť mandátov.
Ak ste z Púchova a okolia, v piatok 31. januára o 19:00 vás pozývam na Ľudovu krčmu. Príďte sa neformálne porozprávať do Atria o politike tvárou v tvár. Tém, o ktorých môžeme hovoriť, je veľa. Teším sa a vás!

Myšlienka na záver
“Pán premiér natočil video, kde ukázal, že sa ešte vládze oholiť a dať si topánky do poriadku. Týmto zistením bol natoľko nabudený, že hneď utekal do Moskvy leštiť topánky Putinovi. “

Skutočné programové vyhlásenie súčasnej vlády má len jeden riadok. Zo všetkých síl sa snažiť betónovať vlastnú moc a skrývať svoju neschopnosť. Bodka. Horšie je, že za splnenie týchto cieľov sú ochotní zaplatiť akúkoľvek cenu. Nechcú prísť o beztrestnosť alebo o lukratívne kšefty pre kamošov, takže lepšia kvalita života pre občanov, vízia pre budúce generácie či rešpekt našich spojencov musia ísť bokom. Priority sú priority. V dobrej ekonomickej kondícii je to stratégia, ktorá môže bez väčších problémov fungovať. Lenže tatranský tiger je už dávno preč a vychudnutá mačka stavia vládu pred nepríjemné dilemy.
Finančné trhy netrpezlivo čakajú výsledky, a keďže vláda výdavky nechce (a nevie) významne znižovať, nevychádza im nič iné, len zvyšovanie daní alebo kreatívne účtovníctvo. Musím povedať, že ich vlaňajšie pokusy zahmlievať neboli veľmi úspešné. Vyskúšali najskôr účtovný trik s presunom energetickej pomoci do iného roka, no štatistici im to nezožrali. Znížili aj príspevky do 2. piliera dôchodkového systému, čo na prvý pohľad znižuje deficit, no na úkor prejedania dlhodobých úspor. Ozdravením sa preto nedá nazvať. Prvý rok po voľbách, kedy sa politicky najľahšie znižuje schodok, tak celkom premárnili. Zvýšili síce dane, ale druhou rukou väčšinu týchto peňazí hneď rozdali. Deficit bude preto v tomto roku vyšší ako vlani.
Tohtoročný konsolidačný balíček preto musel byť oveľa razantnejší. Aj mňa prekvapilo, ako bezhlavo sa do toho pustili. Oproti tomu, čo sľubovali – konsolidácia maximálne pol percenta, opatrenia sa nedotknú životnej úrovne ľudí, žiadne zvýšenie DPH či zníženie počtu úradníkov o 30 % – urobili kompletnú otočku. Zvýšili DPH na 23 %, dane pre firmy na 24 % a zaviedli transakčnú daň. Viacerí sa nádejali, že sekeru možno znížia viac než plánovali, no pre ostatných bolo jasné, že vyššie dane o miliardu slúžia len na vytvorenie priestoru na rozdávačky a úľavy pre nespokojných. Zároveň tým dali jasne najavo, že už ďalej ozdravovať veľmi neplánujú. Keďže šetriť nevedia a ďalšie razantné zvyšovanie daní by už kompletne zabilo náš ekonomický rast. Preto konsolidačné plány v rozpočte na ďalšie roky sú skôr z ríše rozprávok. Bratia Grimmovci by sa potešili.
Čo teda za dva rozpočty dosiahli? Až tak veľa nie. Deficit sa v budúcom roku vráti zhruba tam, kde bol na konci pôsobenia úradníckej vlády. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že indikátor dlhodobej udržateľnosti sa môže dostať niekde k 5 % z HDP. Ľudsky povedané: ešte tri podobné balíčky, a budeme zodpovední voči budúcim generáciám. Môj názor je, že skutočné ozdravovanie od tejto vlády už čakať nemôžeme. Skôr si myslím, že riziko je opačné. Príjmy budú nižšie a výdavky vyššie, než sa predpokladá. Prečo?
Príjmy sa nemusia naplniť kvôli nerozumnému spôsobu konsolidácie a iným vládnym politikám. Najškodlivejšia z hľadiska ekonomiky je transakčná daň, ktorá neberie do úvahy výsledky firiem, len to, koľko elektronických prevodov urobia. Najnegatívnejšie dopadá na malé a stredné firmy v odvetviach obchodu. Ani vyššie zdanenie právnických osôb nie je zrovna lákadlom pre zahraničné investície. Zabudnúť nemôžeme ani na to, že kvôli zmenám v trestnom zákone sú tresty miernejšie. V takejto atmosfére ľahko klesne efektivita výberu daní. V neposlednom rade, účinnosť výberu komplikujú aj rôzne výnimky a špeciálne sadzby či režimy, ktoré sa teraz zaviedli. Neprehľadnosť je vodou na mlyn „optimalizátorom“ daní.
Ani výdavky nemusia skončiť na plánovaných hodnotách. Nespokojnosť rastie takmer v každej jednej rozpočtovej kapitole. Nečinnosť totiž nie je zadarmo. Tradične vedie zdravotníctvo, kde je záujem štátu a pacientov zvyčajne na poslednom mieste. Je ako čierna diera, ktorá bez reforiem zhltne niekoľko sto miliónov eur len taký fukot. Investície ani spomínať nemusíme. Predchádzajúce Ficove vlády ich tak zanedbali, že investičný dlh je v desiatkach miliárd. Gro investícií ide z eurofondov, ktoré zas nevedia čerpať. Cesty, nemocnice alebo mosty sú v katastrofálnom stave a môžu zhltnúť nemalé finančné prostriedky.
Ak to zhrniem, aj keď veľmi škodlivým spôsobom, ale mierna konsolidácia je na svete. Veľa náročných daňových opatrení sa však použilo na dodatočné výdavky, ekonomika nedostala žiaden impulz a mnohé sektory sú bez systémových zmien naďalej v katastrofálnom stave. Najpozitívnejšie na konsolidačnom balíčku je, že existuje.
Vo verejných financiách ide o veľa. Vláda si to preložila tak, že v rozpočte ide o moc.

Poznámka: Text je kratšou verziou článku pre časopis .týždeň

Na Slovensku začal pracovať analytický a vzdelávací inštitút, ktorého cieľom je prispieť k tvorbe politík založených na hodnotách, odbornosti a dátach – Inštitút Martina Filka. Som veľmi rád, že som mohol byť pri jeho štarte na diskusných podujatiach v Bratislave a v Košiciach. Martin Filko bol môj priateľ aj kolega. V ťažkých situáciách sa držal hesla: Nebojte sa, dobre bude. Neúnavne pracoval na tom, aby sa ľuďom na Slovensku žilo lepšie. Aj dnes je Slovensko v ťažkej situácii a je skvelou správou, že v Martinovom mene budú špičkoví domáci a zahraniční odborníci pracovať na tom, aby sme mali pripravené dobré návody na to, ako sa z nej dostať.
Ak ste s Tatier a okolia, srdečne vás pozývam na ďalšiu Ľudovu krčmu, ktorá sa uskutoční v Starom Smokovci. Poďme sa spoločne rozprávať nielen o politike už dnes večer, 12.12. o 19:00, v Dobrých Časoch. Tesím sa na vás!
Možnosť stretnúť ma s mojou kolegyňou Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou budú mať aj ľudia z Považia. Už zajtra, v piatok 13. o 19:00 sa uvidíme na Sit Down v podniku Koridor v Považskej Bystrici. Aj keď je vstup zdarma, na akciu sa treba zaregistrovať.

Myšlienka na záver
“Zdravotníctvo nie je premiérska téma. Našťastie pán minister vnútra to začal riešiť. Bol pozrieť preteky F1 aby pochopil, s akou rýchlosťou pôjdu lekári a sestry do zahraničia, ak tému budú aj naďalej ignorovať.”

Mám pre vás zaujímavú pracovnú ponuku. Nebojte sa, nejde o náročnú robotu. Nepotrebujete k tomu diplom z Oxfordu, a ani znalosti kvantovej fyziky. Vašou pracovnou náplňou bude od rána do večera ohovárať ľudí, nadávať im, prípadne sa im vyhrážať. Kreatívna časť práce bude spočívať v tom, že môžete vymyslieť akékoľvek klamstvá. Alebo aj nevedecké bludy. Vaším hlavným cieľom bude ubližovať a diskreditovať. Jaj, takmer som zabudol. Nebojte sa, nikto nebude vedieť, že ste to vy. S falošnou identitou a v online priestore za hyperbezpečnými systémami. Brali by ste to?

Ja určite nie. Podlo útočiť a neniesť zodpovednosť za svoje činy je ďaleko za akoukoľvek akceptovateľnou čiarou. Na dedine, kde som vyrastal, by takýchto ľudí hnali kade ľahšie. Zdá sa však, že sa časy menia. S takouto povahou a osobnou históriou sa teraz pokojne môžete stať hoci aj – ministrom vnútra. Chápal by som, ak by sme nedôstojné správanie mohli pripísať mladíckej nerozvážnosti. Lenže, podobne ako v Ezopovej bájke o žabe a škorpiónovi, charakter, zdá sa, nakoniec nepustí.

Lenže je tu malý problém. Stolička ministra nie je ukrytá za pseudonymom a je spojená s veľkou zodpovednosťou. Pracovná náplň nie je o písaní príspevkov na Facebook, ani o natáčaní videí. Nečudo, že výsledky sú katastrofálne. Policajti húfne odchádzajú, človek je dobitý na smrť, politické kauzy sú zametané pod koberec a kradne sa na verejných obstarávaniach. Zodpovedný, samozrejme, nie je nikto, skutok sa nestal. Prípadne je to dôsledok politiky opozície a možno ešte aj Habsburgovcov, či avarských kmeňov. Len minister je úplne bez viny.

Zdá sa mi, že pomaly budeme potrebovať úplne nový slovník. Okrem slova „zodpovednosť“ sa totiž významne mení aj význam mnohých iných slov. Za vlastenectvo sa považuje rozhajdákanie peňazí nás všetkých na papalášske účely, či na finančný príspevok kamošom a známym. Ani slovo „mier“ nenechali tak. Tí, čo sa bránia útoku, chcú vojnu a tí, čo posielajú rakety na nevinných ľudí, sú mierotvorcovia. Nedávno sa vysoký štátny úradník fotil s náckom, a podľa nich je to v poriadku. Už len čakám, kedy nás začnú presviedčať o tom, že symbol, ktorý ukázal, je len reklamou na Vegetu (pamätáte si kuchára na obale). Tak, ako je celkom obyčajné aj číslo 1488.

Pre mladú generáciu, ktorá prišla až po Nežnej revolúcii, je to krásna ukážka života počas socializmu. Pri moci boli často neschopní ľudia, ktorí nám cez propagandu tlačili do hlavy, že všetko bude krásne a múdre a hnilý demokratický Západ sa čochvíľa zrúti. Pamätám si vtip, ktorý to pekne vystihuje: „Hnusný kapitalizmus je už na kraji priepasti. Ale my sme vždy o jeden krok pred ním!“

A pád nemusí byť sci-fi ani v súčasnosti. Aktuálne preferencie politických strán, ako aj poľovnícka vzbura v parlamente ukazujú, že šanca na zmenu k lepšiemu začína mať reálne kontúry. A to ľudia ešte nevideli nové cenovky s vyššou DPH. Škorpión, ktorý žabu bodol, lebo zo svojej povahy nemohol inak, utopil nakoniec aj sám seba.

Na aktuálnej schôdzi sa začína rokovať o rozpočte na budúci rok. Vláda síce ide konsolidovať, ale zároveň zvyšuje výdavky. To znamená len jedno – vyťahujú čoraz viac peňazí od ľudí, ale nechcú šetriť na sebe. Tvrdé konsolidačné opatrenia len vrátia deficit na úroveň, kde bol v čase, keď sa súčasná koalícia dostala k moci. Miliardový vankúš, ktorý koalícia vyberie navyše od ľudí, je už tiež rozobratý – veľká jeho časť má ísť opäť na plošnú pomoc s energiami.
Koalícia melie z posledného. Bez podpory troch Huliakovcov má v parlamente len tesnú väčšinu 76 hlasov, čo nie je dosť pre hladký priebeh schôdze. Koaliční poslanci museli tento týždeň niekoľkokrát prerušiť rokovanie a neprechádzali im zákony. Schôdzu na odvolávanie ministra vnútra koalícia odložila na február.
Ak ste z Galanty a okolia, srdečne vás pozývam na ďalšiu Ľudovu krčmu. Príďte sa so mnou neformálne porozprávať už zajtra, 29.11. o 19:00 do baru Mosquito. Tesím sa na vás!

Myšlienka na záver
„Premiér varoval pred „peklom“ pri vypočúvaní vládneho kandidáta Maroša Šefčoviča zo strany europoslancov PS. Výsledok je, že my sme hlasovali za nových komisárov, kým smerácki europoslanci nie. Čert bol dlžen Marošovi túto vládu.”

V nedeľu oslávime 35. výročie Nežnej revolúcie. Teda, aspoň tí, ktorí sme si ju všimli. Málokedy bol odkaz novembra 1989 aktuálnejší ako dnes. Vláda medzinárodnej hanby a domáceho babráctva nám, totiž, každý deň odkazuje, že kašle na prosperitu pre všetkých, slobodu či demokraciu. Ide im len o moc, vysoký príjem a beztrestnosť. Budúcnosť krajiny predávajú za vlastný luxus. A sú ochotní urobiť čokoľvek, len aby prekryli svoj amaterizmus a neschopnosť riešiť skutočné problémy Slovenska.

Zdravotníctvo, ani odchod mladých nie sú premiérskymi témami, ale podujatia stredoškolákov zjavne áno. Úplne choré. Teda – okrem zdravotníctva aj spôsob a priority vládnutia. Snažia sa presvedčiť voličov, že Slovensko bude prekvitať len vtedy, ak oni budú vládnuť. Ale veď už vládli vyše desaťročie! A výsledok? Takmer nič. Žiadne druhé Švajčiarsko alebo rakúske platy. Pri pohľade na ceny masla či vajec v obchode im to bude čoraz menej ľudí tolerovať.

Viem, z opozície sa pomerne ľahko kritizuje. Jednak preto, lebo tam nie je priama zodpovednosť, ale v súčasnosti najmä preto, lebo to robia fakt katastrofálne. My však musíme ľudí presvedčiť o tom, že existuje jasná alternatíva so zrozumiteľným programom a kvalitnými odborníkmi, ktorí dlho odkladané zmeny aj reálne doručia. A nezačnú sa pri prvej prekážke hádať ako malé deti na pieskovisku. V stávke je budúcnosť Slovenska, a prodemokratické sily by si mali na čas odložiť svoje spory. Banálne, ak ich porovnáme s kalamitou, ktorú Fico a kumpáni chystajú. Aby sa nestalo, že onedlho si už ani my nevšimneme odkaz novembra, lebo sa vrátime do normalizácie sedemdesiatych rokov.

Okrem intenzívnejšej práce v regiónoch, dôrazu na „chlebové“ témy a zjednodušenia jazyka komunikácie je psou povinnosťou opozície ukázať, že sme pripravení. Na spoluprácu, a aj na prípadné vládnutie. Nevrátil som sa do politiky preto, aby som ďalej drobil politickú scénu. Chcem násobiť, a nie deliť. Potešilo ma, že podobne rozmýšľa aj Ivan Korčok. Aj on vníma úpadok takmer vo všetkých oblastiach života. Sympatické je, že sa chce pravidelne stretávať s ľuďmi po celom Slovensku a zastrešiť budúce programové priority Progresívneho Slovenska. Po plejáde egomaniakov je na čase budovať skutočný tím. Nie kvôli politike, ale pre potreby citeľnej zmeny pre ľudí, ktorú bude musieť niekto aj zaviesť do praxe.

Úspech sa nebude merať percentami, ale počtom kresiel v parlamente pre tak veľmi potrebnú zmenu. Ako hovoril Michal Šimečka, byť lídrom opozície nie je úspech, treba zostaviť budúcu vládu. Preto sa potrebujeme spájať. Tak, ako účastníci Nežnej revolúcie, alebo ako prodemokratické sily počas mečiarizmu. V nedeľu bude opäť dobrá šanca ukázať silu, jednotu a odhodlanie priniesť citeľnú zmenu k lepšiemu. Na námestiach, kde sa to v novembri 1989 všetko začalo. Stretnime sa tam.

V nedeľu 17. novembra o 17:30 sa stretávame na Námestí SNP. Vláda Roberta Fica systematicky útočí na naše slobody. Potláča slobodu médií, ničí nezávislosť inštitúcií, útočí na slobodnú kultúru. Ukážme, že sa nebojíme, že milujeme našu vlasť, že si budeme slobodu a demokraciu v nej chrániť a nenecháme si ich ukradnúť jedným frustrovaným, unaveným premiérom, ktorého ženie už iba pomsta.
Ficovu drahotu najviac pocíti stredná trieda – rodiny s deťmi. Podľa prepočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude stáť priemernú rodinu s jedným dieťaťom 498 EUR ročne a rodinu s dvoma deťmi 617 EUR ročne. Priemerného jednotlivca vyjde 180 EUR.
Z Ministerstva kultúry SR unikol do médií návrh zákona, ktorý upravuje používanie štátneho jazyka. Hoci ministerka Šimkovičová opakovane sľubovala, že nebude negatívne vplývať na používanie menšinových jazykov, vyplýva z neho, že za použitie maďarčiny napríklad pracovníkmi pošty či hromadnej dopravy, by hrozili vysoké pokuty. Tento nápad považujem za škodlivú spiatočku do čias mečiarizmu a budem sa snažiť o to, aby nebol prijatý.
9. decembra o 19:00 budem v sídle Matice slovenskej v Komárne diskutovať s lídrom maďarskej opozičnej strany TISZA P. Magyarom. Je to prvý raz, čo bude diskutovať s Maďarmi na Slovensku. Témou diskusie, ktorú organizuje Napunk, bude budúcnosť najsilnejších opozičných síl v Maďarsku a na Slovensku.

Myšlienka na záver
„Danko s Ficom chcú založiť Národný mediálny úrad, ktorý by prešetroval, či majú novinári potrebnú kvalifikáciu na svoju činnosť. Zaujímavý nápad. Podobne by sme mohli postupovať aj v prípade poslancov a členov vlády.”

Prosperujúca krajina. Tieto slová znamenajú pre každého z nás niečo trochu iné. Pre niekoho môže byť rozhodujúce materiálne bohatstvo, pre iných bezpečnosť, vzdelanosť, zdravie, kultúra či rovnováha medzi pracovným a súkromným životom. Pre ďalších subjektívny pocit šťastia či spokojnosti so svojím životom. Existujú viaceré rebríčky, ktoré sa snažia zachytávať všetky tieto pohľady.
Viaceré rebríčky, no mená krajín sa pravidelne opakujú: Dánsko, Švajčiarsko, Island, Austráliu alebo napríklad Holandsko nájdeme na popredných priečkach takmer v akomkoľvek porovnaní kvality života. A kde je Slovensko? Zaostáva. V globálnom porovnaní na tom síce nie sme veľmi zle, no v Európskej únii patríme medzi najslabších. Pritom máme na viac, jednoznačne. A Rusko? Ďaleko za nami, nevidno ho ani v spätnom zrkadle.
Otázka za milión: čo spája najviac prosperujúce krajiny sveta? Existuje nejaká tajná ingrediencia? Je ľahké prichádzať s vysvetleniami. Investujú viac do vzdelávania, majú inovácie, kvalitné služby atď. Lenže, to v skutočnosti veľa nevysvetľuje. Ani vo futbale nestačí povedať, že Barcelona vyhrala preto, lebo dala súperovi o gól viac. Odpoveď musíme hľadať hlbšie. Prečo tieto krajiny investujú viac, a prečo dokážu poskytovať lepšie služby?
Tohtoročnú cenu na pamiatku Alfreda Nobela za ekonómiu získali traja výskumníci, ktorí ponúkajú hlbšie vysvetlenie. Tvrdia, že cesta k prosperite vedie cez kvalitné inštitúcie. Znie to veľmi technokraticky, ale v zásade ide o to, akým spôsobom si organizujeme našu spoločnosť. Aká je miera dôvery v nej, či fungujú písané a nepísané pravidlá, či existuje korupcia, do akej miery je vyspelá občianska spoločnosť, či pôsobia nezávislé inštitúcie, slobodné médiá alebo ako sú rešpektované menšiny. Inými slovami, aká je kvalita demokracie.
Ak sa pozrieme na rebríčky zachytávajúce tieto aspekty života, môžeme podľa „nobelistov“ nahliadnuť do budúcnosti. Nečudo, že na vrcholných pozíciách nájdeme presne tie isté krajiny, ako v rebríčkoch prosperity. Žiaľ, Slovensko aj tu výrazne zaostáva. No napríklad také Estónsko už pomaly dobieha najlepších. Má teda „zarobené“ na signifikantný rast kvality života pre svojich občanov v budúcnosti.
Môžeme veriť „nobelistom“? Myslím si, že áno. Máme minimálne dva krásne príklady z našich dejín, ktoré ich teóriu potvrdzujú. Nedávno sme oslavovali výročie vzniku 1. Československej republiky. Otcovia zakladatelia odmietli feudalizmus a monarchiu, a od začiatku budovali štát na demokratických princípoch. Vznikali nové inštitúcie, školy a darilo sa občianskej spoločnosti. Iste, nevyhli sme sa ani vážnym zlyhaniam, ale aj v porovnaní s našimi susedmi sme boli úspešní. Druhým dôkazom je náš socialistický experiment, kedy nás Rakúsko predbehlo za štyridsať rokov tak, že dodnes snívame o ich platoch.

Prosím vložiť toto foto z kladenia vencov 28.10. https://drive.google.com/file/d/1rAun_1K6aC6fMxyftyuzrr6vrqp6xKDV/view?usp=drivesdk
Slovensko opäť potrebuje politickú reprezentáciu, ktorá ukáže cestu k prosperite. Potrebujeme víziu opierajúcu sa o svetové trendy, väčší dôraz na budovanie trvalých inštitúcií, sociálne a kultúrne inovácie, rozhodnutia robiť bližšie k občanom (decentralizácia) a celú našu spoločnosť meniť pomocou aktívnych komunít, zdola nahor.
Dokonca ani podrobné plány nepotrebujeme. V mnohých oblastiach stačí robiť presný opak toho, čo robí súčasná vláda.

Táto vláda má za sebou rok a pri tejto neslávnej príležitosti sme v Progresívnom Slovensku vydali noviny, ktoré nám pomáhajú do domácností rozniesť dobrovoľníci. Prihlásilo sa už viac ako tisíc z vás! Ak sa chcete zapojiť a pomôcť ľuďom dozvedieť sa pravdu o tejto vláde, ešte stále je možné sa prihlásiť na roznos tu.
Ficova vláda už nemá istú väčšinu. Traja poslanci okolo R. Huliaka, ktorí odišli z SNS, odmietli na aktuálnej schôdzi parlamentu hlasovať. Národná rada tak nebola uznášaniaschopná. Hádky medzi koaličnými partnermi sú čoraz častejšie a intenzívnejšie a “pokojné vládnutie” sa zaradilo do dlhého zástupu nesplnených predvolebných sľubov súčasnej vlády.
Slovenský premiér vystúpil v ruskej štátom kontrolovanej televízii Rossija 1 a v rozhovore sa navážal do našich spojencov. Je prvým vrcholným politikom štátu Európskej únie, ktorý od ruskej invázie na Ukrajinu vystúpil v tejto televízii. Ruskí propagandisti sa v nej pritom bežne vyhrážajú Slovensku vojnou.

Myšlienka na záver
“Rok súčasnej vlády v ekonomickej oblasti bol naozaj ľavicový. Táto vláda je totiž úplne ľavá.”

„Čo tu vlastne robíte?“, pýtala sa ma účastníčka Ľudovej krčmy vo Veľkom Krtíši. Moja prítomnosť bola pre ňu trojnásobne divná. Po prvé, politici s obľubou chodievajú do regiónov, no väčšinou len pred voľbami. Alebo – ak sú vo vláde, tak len preto, aby sem-tam rozdali nejaké milodary. Inak sú im obyvatelia odľahlých častí Slovenska ukradnutí.

Ďalšou záhadou pre ňu bolo, že som sa vôbec nesnažil nikoho konvertovať na „správny“ politický názor. A v neposlednom rade jej nešlo do hlavy, čo tam hľadá europoslanec.

Väčšinu svojej profesionálnej kariéry som strávil vymýšľaním reforiem a návodov na lepšie riadenie slovenskej ekonomiky. Často medzi štyrmi múrmi, v klimatizovanej miestnosti. Pochádzam však z malej dediny na juhu Slovenska, a preto mám pochopenie pre obyvateľov mimo veľkých miest. Počas volebnej kampane do Európskeho parlamentu som navštívil mnohé regióny a nepáčila sa mi predstava, že by to mali poslanci absolvovať len vtedy, ak im záleží na počte krúžkov či hlasov. Aj v súkromnom živote si menej vážim tých, ktorí sa ozývajú, len ak niečo chcú.
Predsa stretnúť a rozprávať sa dá aj mimo konania volieb.

V súčasnosti je opäť vo veľkej móde nadiktovať ľuďom, čo si majú myslieť a koho majú nenávidieť. Ja mám okrem úst aj uši. Preto síce rád hovorím, čo si myslím, ale rovnako rád aj počúvam. Vo vláde odborníkov sme pripravili štyri návody pre lepšie Slovensko, ktoré mali za cieľ zlepšiť život na Slovensku. Chceli sme, aby sa verejné politiky robili bližšie k občanovi, aby mladí ľudia neodchádzali preč, aby štát chránil naozaj tých najslabších, a aby sa eurofondy čerpali lepšie a viac v prospech regiónov.

Nová vláda to má síce zjavne na háku, no som presvedčený, že mnohé nápady budú užitočné aj v budúcnosti, keďže tieto problémy len tak ľahko nezmiznú. A návšteva regiónov mi pomáha prichádzať s ďalšími dobrými nápadmi.

Tieto cesty však neabsolvujem len ako rodák z regiónu, bývalý premiér či šéf správnej rady inštitútu, ktorý vyrába nápady pre lepšiu krajinu. Veľkú pridanú v nich vidím aj ako europoslanec. Oveľa viac totiž treba komunikovať a vysvetľovať, čo nám Európska únia prináša a o ktorých témach a možných riešeniach sa najviac diskutuje. Aby ľudia nepočúvali len o zlom a byrokratickom Bruseli.

Vlády Smeru pri zlepšovaní života ľudí v regiónoch zlyhali. Nechali ich vyhladovať a raz za čas im z peňazí nás všetkých hodia almužnu. Mladí ľudia odišli do miest či cudziny a debaty o lepšej kvalite života vystriedali nezmysly o nepriateľoch a bludy o konšpiráciách. Smutný príbeh.

Dá sa to robiť aj úplne inak. A preto som bol veľmi rád zúčastnil výjazdu Progresívneho Slovenska do Novohradu; a páčili sa mi úprimné debaty pri pive v Krtíši. Mám pocit, že je to obojstranne výhodné. Lepšie spoznávam regióny, dostávam inšpiráciu a na oplátku ubezpečujem ľudí, že sú stále takí, ktorí to so Slovenskom myslia dobre.

Nádej na zmenu existuje. Ale určite nemá tvár unaveného a vyhoretého politika, ktorý okrem nenávisti už žiadnu víziu neponúka.

V utorok vláda schválila rozpočet na budúci rok s očakávaným deficitom 4,7 % HDP. Je naozaj umením urobiť ho tak všeobecne škodlivý – pre ľudí, ekonomiku aj dlh verejných financií. Ľudí núti uťahovať si opasky, ekonomiku škrtí a verejný dlh skutočne nerieši. V návrhu rozpočtu vláda priznala, že si vytvára budúcim zdražovaním obrovský finančný vankúš. V rozpočte tvrdia, že tieto peniaze budú použité na zlepšenie verejných financií, ale bude ich veľmi pokúšať, aby ich použili na záchranu svojej upadajúcej popularity.
Rozpočet neschvaľujú ani sociálni partneri, ktorým sa nepáči, že štátnu sekeru majú zaplatiť zamestnanci a firmy, pričom štát na sebe nešetrí. Odboráti zvažujú štrajk, zamestnávatelia s rozpočtom nesúhlasia, obce a mestá ho nepodpísali a zdravotníci zbierajú výpovede. Ficovi sa tak prvý raz v histórii rozpadol tzv. sociálny dialóg, ktorým sa vždy chválil.
Dobrou správou je, že už aj ľudia si začínajú uvedomovať, že Smer ich oklamal. Ak by sa parlamentné voľby konali začiatkom októbra 2024, vyhralo by ich Progresívne Slovensko so ziskom 24,4 percenta. Druhý by bol Smer-SD s 20,5 percentami hlasov. Prieskum priniesla agentúra NMS.

Myšlienka na záver
Tí, ktorí rozkradli tento štát a majú maslo na hlave, sú teraz dvojnásobne bohatí.

„My robíme pre ľudí.“ Túto vetu počujeme často z úst vládnych predstaviteľov. Ak vylúčime prítomnosť Marťanov na Slovensku a zanedbáme malú časť verejných politík zameranej na zvieratá, všetci politici robia pre ľudí. Nie je však jedno ako. Falošnú solidaritu od skutočnej rozlíšime jednoducho tak, že populisti si nás chcú kúpiť, kým štátnici chcú, aby sa dlhodobo darilo všetkým.
A predsa sú vo výhode sľubotechny a rozdávači. Prečo? Lebo odopretý pokrok je neviditeľný. Vyššie platy a dôchodky, viac a lepších zamestnaní, ktorým babráci zabránili, necítime. Oproti tomu trináste dôchodky a vlaky zadarmo áno.
Predstavte si, že máte malý rodinný podnik v meste. Primátor však nemá žiadnu víziu, čo s mestom. Ako podporovať návštevnosť, ako zatraktívniť život pre mladých alebo ako zabezpečovať kvalitné služby pre seniorov. Zároveň zaviedol veľa zbytočných administratívnych pravidiel, ktoré sťažujú každodenný život podnikateľa. Raz za čas vám však pošle dotáciu v hodnote pár sto eur. Aký dobrý človek, poviete si, až kým nezistíte, že susedné mesto prekvitá pod talentovaným primátorom a firmy ako vaša, zarábajú o tisíce viac. Bohužiaľ, alternatívne prosperujúce Slovensko takto ľahko nevidíme, veľavravných príkladov je však neúrekom. Uvediem štyri.
Počas socializmu sme žili všetci za ostnatým drôtom. Po 2. svetovej vojne sme mali zhruba rovnakú ekonomickú úroveň ako Rakúsko. Stačilo štyridsať rokov a prílišná snaha rozdeľovať koláč spôsobila, že po páde železnej opony sme len čumeli, ako ohromne sa od nás Rakúšania vzdialili so svojou životnou úrovňou. Im rástol koláč oveľa rýchlejšie, a aj najchudobnejší z dostali slušnú porciu.
Druhým príkladom sú reformy z rokov 2003 – 2005. Fico ich zvozil pod čiernu zem, no nakoniec priniesli obdobie „tatranského tigra“ a dali zbohom vysokej nezamestnanosti a nižšiemu ekonomickému rastu. Prosperita sa zvýšila pre rozhodujúcu časť obyvateľstva.
Treťou skúsenosťou sú machinácie s druhým pilierom dôchodkového systému. Fico zaviedol garancie, ktoré pre sporiteľov priniesli takmer nulový výnos za 12 rokov. Oproti tomu, negarantovaný akciový indexový fond, ktorý som tam prepašoval, za rovnaké obdobie zarobil vyše 200 %. Fico takto obral budúcich dôchodcov o miliardy eur. Bol by to obrovský škandál, keby ľudia vedeli lepšie vnímať, o čo prichádzajú kvôli diletantom. Nenavýšené prostriedky na účtoch však nebolia tak, ako skutočne zobraté peniaze z účtu či peňaženiek.
Môj posledný príklad je o platoch. Konkrétnejšie o tom, ako nás Ficovo vládnutie oberá o vyššie čísla na výplatných páskach. Keď prvýkrát prišiel k moci v roku 2006, ročný priemerný príjem (v čistom) bol na Slovensku na úrovni 6 tisíc eur. Keď v roku 2019 odchádzal tretíkrát, už sme mali takmer 10 tisíc. Parádny výkon, nie? Nevieme, kým to neporovnáme s inými krajinami. Poliaci v rovnakom čase išli z 5 400 na 10 200, Česi zo 6 400 na 12 tisíc a Estónci zo 6 000 na 14 200. A to ešte neporovnávam v parite kúpnej sily, ktorá lepšie zohľadňuje kúpyschopnosť obyvateľstva.
Trochu zjednodušene povedané, keby nám nebol vládol Fico, ale napríklad estónska vláda, tak sme teraz všetci výrazne bohatší. Neschopnosť riadiť ekonomiku, naskakovať na svetové trendy a robiť reformy má svoju daň. Teraz napríklad vo forme 23 % na DPH. Oveľa lepšie by bolo mať plus 23 % na HDP.

Štvrtá Ficova vláda má za sebou prvý rok od volieb, a tak sme sa v Progresívnom Slovensku podujali k bilancovaniu. Zdieľam s vami toto výborne remeselne zvládnuté video, ktoré porovnáva predvolebnú rétoriku a skutky vládnych politikov. Sľuby z predvolebnej kampane sú presným opakom toho, čo sme za rok dostali. Aj pozorného konzumenta udalostí môže prekvapiť, ako krátko a nespoľahlivo funguje ľudská pamäť.
Politický chaos ďalej naberá na sile. Vládna koalícia sa podľa očakávaní začína rozpadať v priamom prenose. Rudolf Huliak a jeho Národná koalícia chcú viac autonómie od Andreja Danka, čo fakticky znamená rozšírenie koalície o štvrtého člena.
Konsolidačný balík kritizujem už dva týždne na každom kroku, pretože je postavený na hlavu. Namiesto primárneho šetrenia na vlastných výdavkoch ide vláda 95 % z 2,7 miliardy vytiahnuť z peňaženiek ľudí a firiem, čím preukázala aj na Fica nevídanú dávku lenivosti a nezáujmu o občanov. Za ďalšiu pozornosť stojí, že balík spred dvoch týždňov je dnes celkom iným balíkom. Minister financií ustupuje rôznym záujmovým skupinám a zásadne mení každý deň opatrenia za stámilióny. Stále však platí, že na sebe vláda šetriť nejde.

Myšlienka na záver
“ Vláda funguje maximálne transparentne. Nič po nich nevidno.”

Pred časom som testoval kvalitu vody a asfaltu v Nemecku. Zúčastnil som sa totiž triatlonových pretekov, ktoré sa familiárne nazývajú „polovičný Ironman“. Nie som profesionál, robím to len príležitostne ako hobby, aby som otestoval svoje limity. Je super vidieť ozajstných pretekárov, ktorí zvládajú všetky tri disciplíny s eleganciou. Aspoň vidím, čo sa dá dosiahnuť poctivým tréningom.

Minulý týždeň bola zverejnená správa pod taktovkou bývalého šéfa Európskej centrálnej banky, ktorá celkom triezvo vyhodnotila, ako je na tom ekonomika Európskej únie v celosvetovom meradle. Bohužiaľ, tak ako ja, tiež zaostáva za najlepšími a musí poriadne zabrať. Bombastické zistenie? Nie. Ekonómovia už dávno vedia, kde nás tlačí topánka a čo treba robiť. Najväčšou pridanou hodnotou správy je jej časovanie. Teraz sa, totiž, kreuje nová Európska komisia a je tu šanca, aby pri odobrovaní komisárov aj europoslanci zatlačili a žiadali reformy. A presne to ideme urobiť.

Najskôr pár slov k diagnóze. Európa trochu prespala poslednú vlnu digitálnej revolúcie. Kým napríklad v USA a Číne vyrástli noví technologickí obri, z Európy sa do TOP50 technologických firiem dostali len tri. Ešte horšie je, že inovatívne firmy nemajú dobré možnosti financovania rizikových investícií, a preto sa veľa z nich presťahovalo od nás na druhý breh Atlantiku.

Nevynikáme ani v prioritizácii, a ani v rýchlosti riešení. Odvážnejšie kroky robíme skôr počas kríz a mnohé dobré iniciatívy sa rozplynú pri delení na 27 častí. Ani európsky rozpočet veľmi nefinancuje ekonomiku 21. storočia. Boľavým miestom je aj vysoká závislosť na energetických surovinách a kritických mineráloch. Je nevýhodné mať len jedného dodávateľa. Obzvlášť, ak ide o nie veľmi priateľský štát.

Aké sú riešenia? Draghiho správa obsahuje tréningový plán pre tri disciplíny. Prvá je zmazanie globálneho zaostávania v inováciách. Dobré je, že Európa má kvalitné ľudské zdroje, ktoré by sme ale mali oveľa lepšie využívať. Rukávy si treba vyhrnúť tak v univerzitnom vzdelávaní, pri koordinácii verejných investícií, ako aj vo financovaní všetkých fáz inovačného procesu.

Druhá disciplína je o lepšom zlaďovaní dekarbonizácie a konkurencieschopnosti. Inak povedané, aké kroky treba urobiť, aby Európa mohla ťažiť zo zelenej transformácie. Draghi nabáda k podpore odvetví, ktoré produkujú zelené technológie a k výraznému zníženiu cien energií pre firmy aj obyvateľov. Aby sme všetci cítili pozitívne efekty zelenej transformácie.

Tretia oblasť, kde sa treba o dosť zlepšiť, je bezpečnosť a zníženie zraniteľnosti. Neistota je totiž veľkým nepriateľom investícií. Bolo by vhodné skoncovať s rozdrobenosťou obranných politík v Európskej únii, a pracovať aj na znížení závislosti pri kritických surovinách alebo produktoch. K tomu treba nadviazať užšiu ekonomickú spoluprácu aj s krajinami Afriky či Latinskej Ameriky.

Som veľmi rád, že správa jasne pomenovala nedostatky. Lebo medicínu si vieme dobre vybrať len vtedy, ak poznáme diagnózu. Budúcnosť je zelená a digitálna, a treba urobiť všetko preto, aby sme patrili medzi svetovú špičku.

banner ekonomické okienko (medzi klasickými newsletter bannermi) –

Viete, kto je autorom tejto vety?

„Hovorím veľmi jasne, ja som odporcom zvyšovania DPH a musíme nájsť, ak máme konsolidovať, iné možnosti, ako sa postaviť ku konsolidácii verejných financií.“

Tušíte správne. V utorok pritom predstavil Fico rozhodnutie zvýšiť DPH na 23 %

Čaká nás veľké zdražovanie, pretože táto vláda nevie hospodáriť a nemá žiadny plán. Ficovu drahotu pocítia dôchodcovia, samoživiteľky, rodiny s deťmi, učitelia a lekári, živnostníci, umelci, podnikatelia a firmy. Jednoducho, všetci.

Nižšia daň na základné potraviny a lieky je kozmetický ťah, pretože aj tí najchudobnejší si potrebujú kúpiť aj iné potraviny, drogériu, zakúriť si, obliecť sa, či zaplatiť telefón. Navyše, niet záruky, že ceny základných potravín po znížení DPH naozaj klesnú.

Vláda za zlý stav verejných financií obviňuje každého, len nie samu seba. Vláda odborníkov vyzývala k zodpovednosti a bránila ďalšiemu navyšovaniu výdavkov, kde sa dalo. Netreba zabudnúť na to, že pri odchode sme dali na stôl „lego kocky“, takmer 100 opatrení na zníženie deficitu. Na príjmovej, ale aj na výdavkovej strane.

Náš finálny deficit za rok 2023 bol lepší ako plán: 4,9 %. No R. Fico prišiel s novými výdavkami a navýšil plán deficitu na rok 2024 na 6 % HDP. Áno, je potrebné šetriť, ale Fico sa rozhodol pre najhoršie riešenie pre ľudí, a najlepšie a najľahšie riešenie pre seba. Nešetrí na výdavkoch štátu a chce, aby sekeru zatiahli ľudia cez vyššie ceny v obchodoch.

Fico vládne viac ako 4 700 dní, je unavený, otrávený a osamelý, odkázaný na moc a privilégiá. S pohľadom zakaleným pomstou zavádza a vyhovára sa. Vie, že ľudia zdražovanie pocítia a budú nahnevaní. Pokus prekryť to odvolávaním Šimečku nebude trvať dlho. Ako by povedal klasik slovenského humoru: bude to radosť iná – smútok.

„Najväčším luxusom nie sú knihy, ale babráci vo vláde.“

1. Odvolanie Michala Šimečku z pozície podpredsedu parlamentu je krokom, ku ktorému sa neznížil ani Mečiar. Za Fica už neplatí zvyklosť, že táto pozícia patrí najsilnejšej opozičnej strane. Nie náhodou Fico v ten istý deň pokoril aj ďalší rekord. Počas samostatnej republiky ešte nikto tak výrazne nezvýšil DPH ako on. Aspoň sme sa dozvedeli, čo potrebovali prekryť hanebným a lživým divadlom na účet Michalovej rodiny, ktoré odvolaniu predchádzalo.

2. Aj keď sa to vláda snaží ututlať, Slovensku reálne hrozí zastavenie eurofondov za zmeny v trestnom poriadku. Ak vláda neprestane s demontážou právneho štátu, spôsobí našej ekonomike a kvalite života hlboké s trvalé škody. 8 z 10 eur vynaložených na verejné investície pochádza práve z eurofondov.

3. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen predstavila svoje nominácie na eurokomisárov. Slovensko má vždy jedného eurokomisára, a aj tentokrát ním bude Maroš Šefčovič. Jeho dobré vzťahy s von der Leyen sa pretavili do zisku dvoch portfólií, kde okrem očakávaných medziinštitucionálnych vzťahov dostal na starosti aj obchod a ekonomickú bezpečnosť. Šefčovič však už nebude výkonným podpredsedom Komisie, čo je signálom oslabenej pozície Smeru a aktuálnej slovenskej vlády v EÚ.

Bohužiaľ, nevyšlo to. Na konci júla som vám prial pekný zvyšok leta. Aby ste si oddýchli od politiky. Vláda však bola natoľko usilovná, že okrem teploty bol na mimoriadnych hodnotách aj krvný tlak. A na ročné obdobie bolo nezvyčajne vysoko zdvihnuté aj obočie. Tak sa opäť hlásim so svojimi pravidelnými zamysleniami.

Na konci augusta som navštívil Kremnické gagy (kultúrny tip na záver). Veľmi dobre sme sa s rodinou cítili medzi hercami, zabávačmi, či pouličnými umelcami. Šarmantné mesto Kremnica bola – ako vždy – bonusom navyše. Uvedomil som si tam dve veci. Po prvé, vláda nevládne, len hrá pre všetkých bábkové divadlo. Po druhé, ako veľmi dôležité je organizovať kvalitné kultúrne podujatia, kde môžu ľudia uniknúť z každodenného marazmu. Obzvlášť v časoch hulvátsva, agresie a totálnej vládnej neschopnosti sú úsmevy veľmi cenné.

Treba uznať, že vláda má veľmi kvalitného scenáristu. Je neuveriteľné, s akou ľahkosťou dokážu opakovane prerážať dno. Mali sme už všelijaké vlády. Jedny sa tvárili, že pracujú pre ľudí, ale robili len kozmetické zmeny. Druhé aj úprimne chceli niečo spraviť, len to vždy končilo chaosom. Teraz sa nám podarilo nakombinovať to najhoršie z oboch prípadov. Vláda sa už ani len netvári, že ide zlepšiť život ľudí na Slovensku a zároveň, kde sa dá, ničí všetko, čo ešte v tomto štáte ako-tak funguje. Aby zakryli svoju neschopnosť, zabávajú nás bábkovým divadlom, kde udatní ministri bojujú s imaginárnymi nepriateľmi a veternými mlynmi. Lož je pravda, gauner je ctihodný občan, neschopnosť je vlastne výhoda a odborník nepriateľ štátu. Slávny maďarský kúzelník Rodolfo hovorieval: „sledujte moje ruky, lebo podvádzam“. My sme to upravili na, počúvajte, čo hovoríme, lebo klameme.

Bol by som zvedavý, či sú ešte sem-tam sami prekvapení, keď hovoria pravdu. A či aj veria tomu, čo hovoria. Smutné je, že už dávno nie sme na úrovni nevinných klamstiev a podlých osobných útokov. Štvrtá cenová sa dostáva v zásade do každej jednej oblasti vládnej politiky. Prestávame byť dôveryhodným partnerom v zahraničí, hospodársky atraktívnym miestom na investovanie alebo vysnívanou krajinou pre život pre vlastnú mladú generáciu. Za bábkovým divadlom sa skrýva výmena lepšej budúcnosti pre všetkých za okamžité výhody a beztrestnosť pre „našich ľudí“. A čo na to pán prezident, ktorý chcel reprezentovať celú krajiny? Akonáhle sa nasťahoval do paláca, zmizol na mesiac ako Houdini.

Som presvedčený, že placebo vládnutie sa postupne prejaví aj na nespokojnosti voličov dnešnej koalície. Aj preto som bol veľmi rád, že som na gagoch videl veľa ľudí, ktorých spája umenie, kultúra alebo humor. Nemôžeme rezignovať, stále je veľa možností, ako môžeme spoločne bojovať proti zlej nálade u veľkej časti spoločnosti. Treba sa stretávať, zostávať aktívni v komunitách a vyjadriť svoju nespokojnosť. Hoci aj na protestoch.

Tento týždeň sme sa aj my – europoslanci – vrátili do lavíc. Nie do školských, ale do poslaneckých. Musím povedať, že som bol pozitívne prekvapený úrovňou diskusie v ekonomickom výbore na tému finančného zdravia európskych bánk. Ale ako som sľúbil, neodchádzam celkom zo Slovenska. V rámci nového inštitútu začíname rozpracovávať návody, ako zvýšiť kvalitu života ľudí na Slovensku. Bohužiaľ, nemusíme sa obávať toho, že niektoré navrhované opatrenia medzitým vstúpia do platnosti. Taký zázrak s touto vládnou garnitúrou ani Copperfield nespraví.

Obciam, mestám a krajom dnes chýba 120 miliónov eur. PS predkladá do parlamentu návrh ako im rýchlo pomôcť. Bez tejto finančnej injekcie hrozí zhoršenie základných služieb, ktoré obce poskytujú.
Tento týždeň PS predstavilo novú diplomatickú posilu. Peter Bátor je špičkový odborník na obranu, bezpečnosť a zahraničnú politiku. Teším sa, že budeme úzko spolupracovať v analytickom inštitúte PS.
Otvorená kultúra dnes spustila kultúrny štrajk. Je alarmujúce, do akého stavu dostala svojim úradovaním dostala ministerka Šimkovičová. Stojím pri kultúre!

Kremnické gagy. Dnes už európsky festival humoru, satiry a kultivovanej zábavy. Konajú
sa od roku 1981 (!), vždy v posledný augustový víkend, v srdci Slovenska, a možno, že aj celej Európy. V Kremnici. Čiže, tento raz, prosím, nepôjde o tip v pravom slova zmysle
(alebo s trvácnosťou takmer rok), skôr o odkaz na niečo, čo má zmysel.

Strávili sme v Kremnici jeden celý deň, a každý z nás – moja manželka, moja dcéra, a aj ja – jednoducho každý z nás si prišiel na svoje. Lebo okrem východniarskej zápletky
s „umelou inteľigenciou“, mimoriadneho spracovania odkazu L+S „Náš priateľ René“ či
nie celkom náhodných stretnutí stand-up komikov šlo aj o naozaj kultivovane vtipné
rozprávanie sa o našej súčasnosti. Takže, ak ste to nestihli tento rok, na ten budúci si
určite posledný augustový víkend vyhraďte na cestu za zážitkami do Kremnice!

Krajnú pravicu v Európskom parlamente poznáte ľahko. Podobne ako chuligánov na futbalovom zápase. Nemajú rešpekt voči nikomu a ničomu. Tvrdé jadro akože-fanúšikov píska pri hymne súpera pred zápasom, novodobí náckovia v Európskom parlamente zostávajú sedieť pri hymne únie. Videl som u nich aj protestne vyvesené mini-vlajky Nemecka. Keď už nič iné, tak aspoň mohli zatlieskať nemeckému skladateľovi Beethovenovi, ktorý Ódu na radosť skomponoval. Vlajky následne zmizli, keď zistili, že za to je pokuta. Prachy sú prachy.
Rozmýšľal som o tom, čo vlastne takýchto ľudí motivuje kandidovať do Európskeho parlamentu? Nemať absolútne žiaden vplyv, byť za exotov a zároveň prijímať plat z nenávidenej inštitúcie. Pamätám si časy, keď futbaloví fanúšikovia z ostrovov boli všade za bezpečnostné riziko. Bili sa, ničili bary a reštaurácie a útočili aj na policajtov. Jednoducho, keďže nič tvoriť nevedeli, tak svoju prebytočnú energiu používali na deštrukciu. A potom sa v krčme chválili, že „ale sme im ukázali“. Podobný pocit mám aj z mnohých kolegov v parlamente. A ešte im za to platíme.
Teší ma, že politiky zamerané proti niekomu a na ničenie demokratických základov Európskej únie nemajú ani naďalej väčšinu. Trochu horšia správa je, že polarizácia spoločnosti je všade v Európe a extrém sa teší pomerne veľkej popularite. Našťastie, spolupracovať veľmi nevedia, rozdeľujú ich otázky Ukrajiny alebo napríklad právneho štátu. Je vzácna zhoda s pro-európskymi stranami, že extrém a radikalizmus patrí za tzv. „cordon sanitaire“. Inak povedané, nespolupracuje sa s nimi a ich predstavitelia nedostávajú žiadne významnejšie pozície. Lenže, kde urobiť čiaru? Odtieňov hnedej totiž začína pribúdať.
Európsky parlament funguje na báze spolupráce politických rodín (frakcií). Takže najľahšie je vysporiadať sa s nezaradenými poslancami, nech už je ich politický názor akýkoľvek. Nie sú vo frakcii, tak sa môžu hrať na youtuberov, ale to je asi tak všetko. V súčasnosti vyzerá, že presne takýto nulový vplyv budú mať zvolení europoslanci za Smer a Hlas. Vlastní sociálni demokrati ich nechcú do frakcie presne kvôli tomu, že koketujú s extrémom. Druhá úroveň je zaujímavejšia. Ide o skupinu ECR, kam patrí napríklad talianska premiérka Meloni. Často má extrémistickú rétoriku, ale napríklad v otázkach Ukrajiny je na strane väčšiny a sem-tam máva pragmatické nápady aj v otázkach migrácie. Preto je to taký hraničný prípad: v niektorých otázkach sa ECR úplne neignoruje.
Ak pokračujeme trochu viac doprava, nájdeme tam novú frakciu Patriotov pre Európu, ktorá združuje napríklad Viktora Orbána a Marine Le Pen. Proruské naratívy a odmietanie princípov právneho štátu ich jednoznačne posielajú za čiaru akceptovateľnosti pre štandardné prodemokratické strany. Ale dá sa ísť ešte ďalej smerom k tmavohnedej. Taktiež nová frakcia, Európa suverénnych národov, kam patrí nemecké AfD, je neakceptovateľná takmer pre všetkých. Podpredsednícke kreslo v nej ponúkli Milanovi Uhríkovi z Republiky. Pikoškou je, že Miňa Mazureka tam zatiaľ nevzali. Asi bol pre nich príliš extrémistický.
Ak všetko spočítame, vyjde nám, že z 15 poslancov, ktorých slovenskí voliči zvolili do Európskeho parlamentu sú siedmi, ktorí budú mať vplyv na dianie a môžu hájiť záujmy Slovenska. Z toho šiesti sú z Progresívneho Slovenska (frakcia Renew) a jedna poslankyňa za KDH (EPP). Ďalších sedem poslancov je bezprízorných, keďže sú nezaradení a jeden je síce vo frakcii, ale za hrubou čiarou neakceptovateľnosti pre ostatných. Nie celkom dobrá vizitka pre krajinu, ale na druhej strane, teším sa, že naša delegácia sa bude podieľať na tvorbe konsenzu pre lepšiu Európu. Politika je totiž umením možného. Nemožných ani v Európskom parlamente nechcú.
Na záver by som vám rád poďakoval za pozornosť. Som rád, že Zdvihnuté obočie má dobrú čítanosť. Teraz je čas na krátky oddych od politiky. Myslím – pre vás. Užívajte si leto a v septembri budem opäť otravovať s newsletterom.

Aj keď budem jednou nohou v Bruseli, tou druhou chcem zostať na Slovensku. Zistil som totiž, že je stále potrebné rozprávať sa s ľuďmi v regiónoch o tom, aký význam má pre nás Európska únia. O tom aké mám plány v najbližšom období, som sa zhováral s Annou Vargovou v relácii Slovenského rozhlasu Otvorene.
Okrem predsedníčky Roberty Metsola sme volili aj štrnástich podpredsedov Európskeho parlamentu. A ja by som chcel, v prvom rade, zablahoželať Martinovi Hojsíkovi, že bude môcť pokračovať vo funkcii podpredsedu EP, do ktorej bol opätovne zvolený.
Novou predsedníčkou Európskej komisie sa stala Ursula von der Leyen. Získala ešte silnejší mandát ako pred piatimi rokmi a ja sa už teraz teším na našu ďalšiu spoluprácu.

„Prvý augustový víkend sa bude neďaleko Hontianskych Nemiec konať festival Atmosféra. Bol som na ňom minulý rok ako predseda úradníckej vlády a dobre si pamätám atmosféru, ktorá tam panovala. Aj tento rok prinesie festival do čarovného prostredia lokálnych viníc diskusie na rôzne témy, so zaujímavými hosťami aj moderátormi – buďte súčasťou vnímavého, aktívneho publika, ktoré sa tam stretáva!

Atmosféra však nie sú len diskusie; je to aj komentované sledovanie hviezd, sauna, workshopy pre deti i dospelých. No a, samozrejme, hudba 25 interpretov, lokálne „klasiky“ aj zahraničné mená (Jana Kirschner, Para, Medial Banana, Billy Barman, Martin Geišberg…).

Ak máte chuť zažiť tento rok Atmosféru aj vy, tak si ju nenechajte ujsť: https://festivalatmosfera.sk/

Niekedy je lepšie popisovať veci tak, že zdôrazníme, čím nie sú. Zvyčajne preto, lebo je ľahké nájsť opak toho, čo hľadáme. Nevieme presne, čo chceme, ale sme si istí, o čo nemáme záujem. Presne takto to mám s predsedom vlády. Aj doteraz zvládal funkciu odstrašujúceho príkladu excelentne, ale po ostatnom prejave na Devíne sa stal učebnicovým príkladom, akého premiéra by žiadna demokratická krajina nemala mať. Hodnotovo prázdneho, bezradného a ustráchaného človeka, ktorí zo všetkého zlého viní už nielen vymyslených vonkajších nepriateľov, ale najnovšie aj veľkú časť vlastných obyvateľov. Premiéra, ktorý je hejter, konšpirátor a pre krajinu neponúka žiadnu víziu.

Poľahčujúcou okolnosťou by mohlo byť, ak by mal výsledky za sebou. Čert to ber, ak sa ľuďom dobre žije! Ale, bohužiaľ, takmer žiadne výsledky nemá. Zdravotníctvo v katastrofálnom stave, vzdelávanie slabé, diaľničná sieť nikde, kradne sa vo veľkom, mladí ľudia utekajú preč a štvornásobný premiér sa tvári, že on za to nezodpovedá. Tak kto? Vláda Ivety Radičovej? Z presvedčeného komunistu sa postupne stal obranca ľudácko-fašistických názorov. Červená nakoniec úplne zhnedla.

V niečom je to bod zlomu. Z krajných postojov sa totiž už ťažko uniká. Všetci vidia, čo ste zač. Aj vlastní kolegovia v Európe. Niekoľko týždňov sme počúvali o tom, ako sa chcú dve z vládnych strán vrátiť do náručia Progresívnej (upozorňujem: progresívnej!) aliancie socialistov a demokratov. Po včerajšku je zrejmé, že táto rozprávka má iný koniec. Osamotenosť – alebo oddanie sa extrému.

V roku 2016 Fico ohlásil hrádzu proti extrémizmu. O osem rokov neskôr môžem skonštatovať, že spoločnosť je naozaj rozdelená na dva tábory, v strede s pomyselnou hrádzou. Pán premiér však vtedy zabudol povedať, že on radšej bude na tej strane hrádze, kde sú extrémisti. Voľakedy sa to považovalo za krajný názor kotlebovcov, teraz je to oficiálna rétorika vlády.

Namiesto diaľnice do Košíc sa teraz ide stavať ďalšia hrádza. Tentokrát proti zdravému rozumu. Dobre, dobre nebolo to takto povedané. Ale kto príčetný by tvrdil, že najväčším problémom Slovenska je sloboda, zhovievavosť, tolerancia alebo snaha o pokrok? Totiž, presne tieto hodnoty sa skrývajú za pojmami liberalizmus a progresivizmus. Alebo ešte inak, väčšinou ide o ústredné hodnoty Novembra 1989.

Takže to môžeme chápať aj tak, že namiesto budovania lepšej budúcnosti chce pán premiér návrat do minulosti. Pred rokmi do socializmu s ľudskou tvárou, potom radšej do tvrdých normalizačných čias a najnovšie by mu snáď nevadil ani vojnový slovenský štát. Veľmi smutné.

Lenže to sa nepodarí. Veľa nepríjemných vecí môže presadiť, ale nemá ústavnú väčšinu ako Orbán. Navyše, stále tu bude tlak od našich medzinárodných partnerov, aby sme rešpektovali dohody. Na druhej strane, ak to zostane len v rovine prázdnych rečí, potom zas príde sklamanie mnohých voličov Smerohlasu. Obzvlášť, ak diletantizmus na mnohých ministerstvách bude aj naďalej pokračovať. Je to začiatok konca.

Aby som to zhrnul. Rakovinu tu naozaj máme. Ale nie v ideológiách, ale v spôsobe mnohoročného vládnutia, kradnutia, neschopnosti, vulgárnosti a agresivity vo verejnom priestore. Už je dokonca aj metastázovaná na mnohých orgánoch. Našťastie máme aj lieky. Skôr či neskôr pacient príde na to, že odborná liečba bude lepšia ako postupy šamanov a šarlatánov.

Na európskej úrovni došlo k vytvorení novej frakcie Patrioti pre Európu na čele s Viktorom Orbánom. Je presným opakom toho, čo potrebujeme.
Pred pár mesiacmi sme počuli, že v Kyjeve nie je vojna. Tento týždeň Putin zbombardoval detskú nemocnicu v Kyjeve. Čo viac treba na odsúdenie agresora a jasné postavenie sa na stranu nášho východného suseda? Vyzývame predsedu vlády aj prezidenta, aby tento útok jasne odsúdili a poskytli pomoc Ukrajine.
Robert Fico sa vrátil do práce a jeho prioritou, ako to už býva, nie je služba ľudom na Slovensku, ale boj proti progresivizmu a liberalizmu. Škoda, na Slovensku je totiž množstvo problémov, ktoré by si zaslúžili pozornosť premiéra.

Nie je to typický letný festival. No aj tento rok so silným záverečným programom. Hovorím o medzinárodnom multižánrovom festivale Symfónia umenia a jeho štvrtom pokračovaní. 7. septembra spojenie argentínskeho tenoru, príbehu inšpirovaného sonetmi lásky Nobelovou cenou za literatúru ovenčeného čilského spisovateľa a diplomata Pabla Nerudu a skvostu slovenského herectva. José Cura a Emília Vášáryová. A o deň neskôr Jonas Kaufman, prvýkrát na Slovensku! a v sprievode Slovenskej filharmónie. Neváhajte; koniec leta či začiatok školského roku môže byť tento raz (aj) umelecký zážitok.

Tentokrát sa obzvlášť teším, že na Slovensku prišli parlamentné prázdniny. Už asi viacerí máme dosť „geniálnych“ nápadov, ktoré súčasná vláda pretláča v skrátenom legislatívnom konaní. Aj arogantných vystúpení v médiách a festivalu neschopnosti na ministerstvách. V tejto situácii by bolo oveľa lepšie, keby sa radšej ničoho nechytali. Zlepšiť to nevedia a zhoršiť to nepotrebujeme.

V Európskom parlamente budú prázdniny o niečo neskôr. Prvá schôdza je totiž naplánovaná na polovicu júla, no prvú cestu do Bruselu už mám za sebou. Zoznámil som sa kolegami, s ktorými budem sedieť v jednej frakcii (Renew Europe). Vyzerá to tak, že aj budúci parlament bude najmä o spolupráci troch politických rodín: ľudovcov, socialistov a liberálov. Páči sa mi, že sa podaril nájsť konsenzus bez krajne pravicových síl a iných extrémistov.

Práve Renew Europe sa považuje za zdravý stred na politickej mape Európy. Čakal som, ktoré témy budú najviac rezonovať medzi novozvolenými poslancami. Prevažná väčšina vyzdvihovala predovšetkým dôležitosť právneho štátu, ľudských práv a demokracie. Aby únia spevnila svoje korene a bola dobrým miestom pre život nielen pre vyvolených. Nutne to potrebujeme aj na Slovensku. Demokracia nie je o tom, že víťaz berie všetko, ako si myslia súčasní vládni predstavitelia. Aby som parafrázoval Benjamina Franklina, demokracia by nemala byť o tom, že dvaja vlci a jedna ovečka hlasujú o tom, čo bude na večeru. Vlády by mali zastupovať nielen svojich voličov.

Inak, celkom ma potešilo, že Slovensko má veľmi dobré meno v rámci frakcie. Kolegovia videli, že všetci europoslanci za Progresívne Slovensko rozprávajú k veci a nikto sa nemusel chytať za hlavu alebo si so sebazaprením nasadiť politicky korektný výraz tváre. Holuby sme nepúšťali, a nemali sme ani revolucionársku stand-up komédiu.

Okrem dôležitosti ochrany právneho štátu a demokracie som vyzdvihol najmä potrebu ekonomického napredovania Európy. Únia má vo svetovom meradle veľmi silný trh, no stále akosi nedosahuje také výsledky, na ktoré má. Sme trochu z formy. Menej treba riešiť vnútorné roztržky a oveľa viac sa treba sústrediť na najväčšie výzvy súčasnosti. Najinovatívnejšie firmy sveta už dávno pochopili, že budúcnosť je zelená a digitálna. Preto je nezmysel popierať dôležitosť týchto tém. Otázka nie je či, ale ako čo najrýchlejšie a najinteligentnejšie transformovať ekonomiky starého kontinentu. Vzdelávanie, výskum a inovácie musia dostať oveľa väčší podiel aj z európskych rozpočtov. Pre súkromné spoločnosti a start-upy je zas kľúčové, aby fungovala únia kapitálových trhov. Keď k tomu pridám ešte dôležitosť robenia poriadku vo verejných financiách, moje priority v ekonomickej oblasti sú jasné.

Nerád by som opomenul ďalšie témy, ktoré intenzívne rezonovali. Podpora Ukrajine, boj proti hybridným hrozbám alebo migrácia. Už z prvého stretnutia mi je jasné, že ďalších päť rokov nebude v únii nuda.

Veľmi zaujímavé boli aj postrehy kolegov, ktorí v laviciach Európskeho parlamentu strávili už mnoho rokov. Dlhoročná bojovníčka za právny štát to zhrnula najlepšie a celkom explicitne: „Práca europoslanca nie je o voľbe medzi dobrom a zlom. Je to najmä o zasr… dilemách.“ Inak povedané, Európa je vo svojej rozmanitosti odsúdená na kompromisy. Slovo, ktoré bohužiaľ v slovníku politikov na Slovensku chýba. U nás vládnu „my vám ukážeme, takto to bude!“ a „tvoj názor ma vôbec nezaujíma“ namiesto „skúsme sa dohodnúť“. Diktát väčšiny namiesto demokracie a diskusie. A z diktátu obviňujeme Brusel…

Mesiac jún som zhrnul v desiatich fotkách. Skončila v ňom jedna etapa a s nadšením vstupujem do novej, europoslaneckej, pripravený pracovať pre lepšiu európsku budúcnosť Slovenska.
V PS spúšťame petíciu za záchranu národných parkov. Tamara Stohlová precestovala slovenské národné parky a zistila hrozivé veci. Pridajte sa podpisom aj vy!
Tento týždeň bol zverejnený aj volebný model agentúry IPSOS. PS v ňom ďalej jemne rastie a posilňuje. Veľmi ma to teší a budem aj počas výkonu mandátu europoslanca robiť maximum pre to, aby sa strana lepšie ukotvila v regiónoch a prilákala ďalších schopných ľudí.

Už dnes (vo štvrtok 4. júla) sa na nádvorí Bratislavského hradu začína 24. ročník Letných shakespearovských slávností – premiérou Skrotenia zlej ženy v réžii Michala Vajdičku, o ktorej sa hovorí, že ako prvá ukázala ženu inak, než len bezbrannú a mužovi poslušnú bytosť. A vraj to nebude len bláznivá komédia; tak si ju nenechajte ujsť!

Alebo si vyberte niektorý z ďalších uvádzaných titulov – Hamlet, Macbeth, Komédia omylov alebo hosťovanie z Ostravy v Sne noci svätojánskej. Hrajú v júli a na začiatku augusta, prípadne vezmite svoje deti na Klamára Jaga v rámci bezplatného projektu SHAKESPEARE S DEŤMI. A nielen preto, aby sa nám hodiny nezdali niekedy tak dlhé!

Prišli prvé väčšie horúčavy a dozvedeli sme sa, že pandémia vlastne ani nebola. Po plochej Zemi a bombastických nových teóriách o globálnom otepľovaní nás už takéto správy veľmi ani len nevzrušujú. Nikdy som si nemyslel, že sa dostaneme do takého štádia, kedy nám budú vládnuť diletanti spolu s tými, ktorí sa starajú len sami o seba. Ako keby dvorný šašo a pyšná princezná ukradli kráľovskú korunu a žezlo.

Súčasná vláda je pri moci dlhšie ako bola vláda odborníkov, no vo verejnom priestore nepočuť absolútne nič o skutočne dôležitých témach, ktoré sú pre budúcnosť Slovenska kľúčové. V rebríčkoch konkurencieschopnosti klesáme vytrvalo ďalej. Botswana je už pred nami, ale našťastie Mongolsko je stále o dve priečky za nami. Sme si istí, že tieto krajiny sú pre nás tá najvhodnejšia porovnávacia báza?

Mladí naďalej masívne odchádzajú do zahraničia, regióny nedobiehajú, najslabšie vrstvy obyvateľov sú bez adekvátnej pomoci a Európska komisia na nás ide dohliadať kvôli vysokej sekere vo verejných financiách. Asi som staromódny, ale čakal som, že tieto otázky budú oveľa silnejšie rezonovať z úst vládnych predstaviteľov, obzvlášť v situácii, kedy vláda odborníkov nechala na stole návody, ako tieto nedostatky postupne riešiť.

Ktoré témy sú také závažné, že ich vláda musela riešiť prioritne a v zrýchlených legislatívnych konaniach? Zabudnite na krajinu, vláda rieši len vládu. Teda samých seba a to aj v oblasti financií, konkurencieschopnosti a odchodu talentu.

V oblasti financií bolo pre nich nevyhnutné výrazne zvýšiť platy členom vlády. Samozrejme pokútnym spôsobom, obchádzaním dlhovej brzdy. Teraz sa diskutuje o dlhodobej rente pre súčasného premiéra. Nehovoriac o využívaní štátnej letky na súkromné výlety. Ale najlepší nápad je, že vlastne ani do roboty netreba chodiť. Namiesto predstavení zákonov v parlamente je oveľa lepšie plachtenie na Jadrane. Voľakedy by sa to rovnalo škandálu, teraz je to bežný týždeň na Slovensku.

Vláda sa intenzívne zaoberá aj konkurencieschopnosťou, samozrejme len svojou vlastnou. Veľmi radi by si totiž spevnili vlastné postavenie oproti iným možným vládam. Začali si zabezpečovaním beztrestnosti. Veď ako by vyzerali obvinení vo vláde a v parlamente? Počkať, veď takí tam sú, ale to sa vyrieši útokom na súdy. Teraz sa snažia dosiahnuť, aby verejnoprávne médiá informovali len o ich hrdinských činoch. Pokračovať budú mimovládnymi organizáciami, aby tie neukazovali ľuďom, ako sa dá pomáhať efektívne. Vhod príde aj zmena vo verejnom obstarávaní, predsa čo to je za vládu, ktorá nemôže bez súťaže odklepnúť verejné zákazky pre kamarátov a známych?

Samozrejme, vláda nie je nečinná ani v oblasti talentu. V záujme spevnenia svojej voličskej základne ukazuje kam patria odborníci a vzdelaní. Na úrad práce a v žiadnom prípade nie v nejakej vedúcej pozícii. Ale pekne z druhej strany okienka. Odborníkov vyhadzujú a dosadzujú lojálnych predstaviteľov politických strán. Najhodnotnejšou kvalifikáciou v životopise je syn, bratranec alebo okresný predseda strany. Takto pekne vyháňame talent do zahraničia. Ale za to hanby máme na medzinárodných fórach po kolená.

Bolo by to celé smiešne, keby to nebolo tak veľmi smutné. Upokojovať nás môže iba to, že problémy nezmiznú, ani keď o nich vláda nebude chcieť hovoriť. A ľudia to skôr či neskôr pocítia. A rozprávkam bude koniec.

Tieto dni trávim v Bruseli na zasadnutí našej frakcie Renew Europe. Som rád za túto príležitosť lepšie spoznať kolegov, kolegyne a prehlbovať našu spoluprácu v rámci EÚ. Verím, že sa nám spoločne podarí priniesť konkrétne riešenia pre naše krajiny aj pre Európu.
Moje priority v EP som predstavil nielen kolegom a kolegyniam vo frakcii, ale aj zhrnul v rozhovore pre Startitup.
Je hanba, že Peter Kotlár je splnomocnencom vlády pre pandémiu, a to na troch úrovniach. Aby som si zbalil sadu slnečných okuliarov do Bruselu.

Dnes to bude skok do rozbehnutého vlaku. Teda, aby som bol presný, ak chcete stihnúť ešte niečo z projekcií najstaršieho a najväčšieho filmového festivalu na Slovensku, MFF Art Film, treba skočiť na hocijaký dopravný prostriedok a dostať sa včas do Košíc.

Tam sa ešte dnes (vo štvrtok) a zajtra dajú vidieť naozaj dobré filmy; česko-slovenské, koprodukčné, japonské, stredoázijské. Alebo divákmi festivalu Sundance ocenený mexický film Radikálna metóda. Lebo vzdelávanie je dôležité. Lebo pozerať dobré filmy sa oplatí.

Pred necelým týždňom sa začali Majstrovstvá Európy vo futbale. V skupine E nás čakajú tri krajiny. Napriek mojej futbalovej minulosti dnes sa pozriem na našich súperov inou, ako športovou optikou.

BELGICKO
Brusel je hlavným mestom nielen Belgicka, ale symbolicky aj celej Európskej únie. Keď sme do nej pred 20 rokmi vstupovali, súčasný premiér Robert Fico kampaňoval s holými zadkami na bilbordoch, ako jediný predseda politickej strany sa nezúčastnil kampane pred referendom. Ešte aj dnes spolu so zvoleným europoslancom Ľubošom Blahom otvorene spochybňujú mnohé zámery a politiky únie. O výhodách taktne mlčia. Pritom výhody nášho členstva v EÚ sú jednoznačné tak v ekonomickej ako aj politickej rovine. Veď práve preto sme tam chceli pred dvadsiatimi rokmi vstúpiť. Obdivovali sme úspešnejšie krajiny v otázkach kvality života. Nikto neutekal v predchádzajúcom režime do Ruska, ale skôr do Rakúska.

…ale som rád, že sa nám ich podarilo v prvom zápase poraziť. 🙂

UKRAJINA
Európa bola historicky poznačená mnohými vojnami a Európska únia vznikla najmä pre zabezpečenie mieru na našom kontinente. Otcovia zakladatelia stavili na to, že užšia hospodárska spolupráca zníži motiváciu začínať konflikty. V dnešnej dobe je mier cennou komoditou a práve Ukrajinci by o tom vedeli rozprávať najlepšie. Podporu Ukrajiny preto považujem za hodnotovú a pre Slovensko aj strategickú otázku. Ukrajina je náš sused, preto je v našom záujme, aby bola slobodná, nezávislá a v mieri. Tiež som za mier a preto musí agresor prestať útočiť. Ak by dnes Ukrajina zložila zbrane, ako po tom volá vládna koalícia, nezvíťazí mier, ale vojna príde bližšie k našim hraniciam. Navyše, pri rekonštrukcii a rozvoji Ukrajiny môže byť Slovensko jednou z tepien, ktorá ju ekonomicky spojí so zvyškom Európy a vytvorí obrovské príležitosti pre pohraničné obce aj najväčšie mesto v širokom okolí, Košice. A mimochodom, Rusko sa Majstrovstiev Európy nezúčastňuje, práve pre napadnutie Ukrajiny.

RUMUNSKO
Našim tretím, pred turnajom papierovo najslabším súperom, je Rumunsko. Mnohí považujú túto krajinu za oveľa slabšiu aj ekonomicky, no pravda je, že podľa oficiálnych štatistík Eurostatu nás už z hľadiska životnej úrovne (HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily) predbehli aj Rumuni. Aj keď tieto štatistiky majú svoje muchy, jednoznačne platí, že v dobiehaní Západu prinajlepšom stagnujeme. Tri vlády Roberta Fica spravili svoje a z ekonomického tigra v prvých rokoch po vstupe do únie sme sa postupne stali lenivým kocúrom. Ale aj napriek tomu nás členstvo v EÚ drží nad vodou. Pripojením sa na “krvný obeh” najväčších európskych ekonomík sme získali technológie, odbyt a zamestnanie.

VYRAĎOVACIA FÁZA
Verím, že naši futbalisti postúpia zo skupiny, ale pre Slovensko ako krajinu ešte nikdy nebolo také dôležité ubrániť najmä naše členstvo v EÚ. Ako som napísal vyššie, premiér Fico nikdy nebol veľkým fanúšikom únie. Nehovoriac o ďalších členoch vlády a parlamentu, ktorí papagájujú Putinovu nebezpečnú propagandu. Zahrávajú sa s ohňom. Hovorením len o nevýhodách členstva a obdivovaním diktátorov samozrejme ovplyvňujú verejnú mienku.

Žiaľ, okrem proeurópskych kandidátov a kandidátiek sme si do EP zvolili a niekoľko protieurópskych krikľúňov, ktorých jedinou prácou bude točiť videjká zamerané proti Európskej únii. My ostatní budeme robiť všetko pre to, aby boli tieto ich aktivity marginálne a my sme čo najlepšie reprezentovali záujmy Slovenska. Pretože je dôležité, aby sa nielen naši futbalisti udržali čo najdlhšie na turnaji, ale aj naša krajina v civilizovanej Európe.

Peter Pellegrini už štvrtý deň v úrade prezidenta ukázal, že je prezidentom predovšetkým Smeru a Hlasu, keď podmienil hlasovanie Slovenska za šéfa Európskej rady návratom Smeru a Hlasu do Strany európskych socialistov.
Tento týždeň som si bol prevziať osvedčenie o zvolení do europarlamentu. Chcel by som vám preto ešte raz poďakovať za dôveru a hlasy, ktoré ste mi dali vo voľbách. Je to pre mňa veľký záväzok.
Tím PS v Európskom parlamente bude rozmanitý. Som rád, že tak budeme môcť obsiahnuť široké spektrum tém a pracovať na lepšie EÚ v rôznych oblastiach.
Po voľbách som poskytol rozhovor Startitup-u, v ktorom hodnotím výsledky volieb, moje budúce plány a aktuálnu politickú situáciu.

Už niekoľkýkrát uzavrie Slovenské národné divadlo sezónu letným open-air galakoncertom súborov opery a baletu; tento rok v sobotu 29. júna. Má byť nielen poďakovaním za končiacu sa sezónu, ale aj ochutnávkou tej budúcej – napríklad dvoch operných premiér: Hänsel und Gretel Engelberta Humperdincka a Verdiho Maškarného bálu. Tak ak budete mať v koncom mesiaca čas, nezabudnite na tento koncert. Priamo pred novou budovou SND, o siedmej večer; vstup je voľný.

Nastala neštandardná situácia. Teraz nemám zdvihnuté obočie. Teším sa a som vďačný.
Ďakujem všetkým čitateľom a čitateľkám tohto newslettera a našim voličom. Spolu sme dokázali vyslať jasný signál, že slušnosť a odbornosť môžu na Slovensku vyhrať voľby. Pred niekoľkými týždňami sa to zdalo nemožné, ale dali sme do toho všetko, aby výsledok nebol 3:0 pre Smer a ich kumpánov. Podarilo sa znížiť na 2:1, a ak vydrží tvrdá a poctivá opozičná práca v prospech prodemokratického Slovenska, tak sa bude dať aj vyrovnať. Úprimne tomu verím.

Výsledky sa budú ešte dlho analyzovať, ale dovoľte mi tri postrehy, ktoré ma napĺňajú nádejou.

Po prvé, podarilo sa nám dokázať, že politika nemusí byť žumpa. Je to kriticky dôležité najmä preto, aby sa nám podarilo pritiahnuť ešte viac slušných a odborne podkutých ľudí do politiky. Musíme jednoznačne zmenšiť priestor pre tých, ktorí len tárajú, osočujú, klamú,
a bezdôvodne agresívne útočia. Samozrejme, vždy budú vedieť osloviť časť voličov, ale bolo by výborné, keby ľudia prestali dávať rovnítko medzi najväčším krikom a schopnosťami.
Opak je pravdou – ak nevedia presvedčiť argumentmi, tak zvyšujú hlas a hľadajú vinníkov.
Keď sme chorí, nenavštevujeme hlasného mäsiara, ale doktora, ktorý sa vyzná vo svojom remesle.

Po druhé, ľudia na Slovensku si cenia snahy o spájanie. Veľa ich bolo sklamaných, že som nezaložil novú politickú stranu. Nepatrím medzi tých, ktorí “musia byť predsedom”. Pre mňa bolo oveľa dôležitejšie, aby sme vedeli spolupracovať. Treba vidieť a jasne pomenovať
najkľúčovejšie veci. Predsa sa nebudeme medzi sebou hádať o maličkostiach, ak hrozí odklon od prodemokratických hodnôt. Pri požiari nedáva zmysel hádka o tom, či budeme hasiť vodou alebo penovým prístrojom. Pre stromy nemôžeme stratiť pohľad na celý les.

Po tretie, veľmi si vážim najviac preferenčných hlasov v týchto voľbách. Je to záväzkom aj povzbudením do budúcnosti, že dôraz na politický stred nemusí byť márnym pokusom. Po všetkých krízach zvyknú posilňovať extrémistické názory tak napravo, ako aj naľavo. V takej situácii, roztrúsenosť stredovejších strán, naskočenie na snahy o polarizáciu a ich časté
hádky zákonite vedú k víťazstvu tých, čo spoločnosť vedia najlepšie rozbíjať. Potom to vyzerá tak, že Snehulienka aj ľavou zadnou vie poraziť sedem hádajúcich sa trpaslíkov.

Samozrejme, svieži vánok do slovenskej politiky automaticky neznamená dramatické preskupenie síl. Preto si myslím, že máme pred sebou ešte veľa tvrdej práce, ak budeme chcieť na týchto pozitívnych výsledkoch stavať lepšiu spoločnosť a úspešnejšie Slovensko. Každý strom je len taký silný, ako jeho korene. Progresívne Slovensko nemá byť len viac stredovou stranou, ale aj regionálnou stranou. Sú dva roky do komunálnych volieb a treba urobiť maximum pre zakorenenie strany vo všetkých kútoch Slovenska. Mať viac poslancov, primátorov či županov, aby sme sa dostali bližšie k ľuďom.

Mám pocit, že je nutné popracovať aj na priamejšej komunikácii a viac kontaktnej kampani. Zdalo sa mi, že počas kampane ľudia privítali jednoduchší jazyk a voľnejšie formáty, ako napríklad Ľudovu krčmu. Takisto je kľúčové klásť väčší dôraz na témy, ktoré je potrebné riešiť prioritnejšie. Témy, ktoré sú bezprostrednejšie spojené s kvalitou života občanov po celom Slovensku. Rozhodol som sa, že po týchto skúsenostiach budem aj po zvolení do Európskeho parlamentu pokračovať v Ľudových krčmách, ako aj posielaní newslettera.

Ešte raz ďakujem za vašu podporu. Pôjdem ódorovať za vás.

Pred voľbami som uvádzal 3 dôvody, prečo ísť voliť. Druhým z nich bola šanca poraziť „blbú náladu“, ktorá tu po dvoch voľbách vládla. Je to veľká vzpruha a dôležitý signál súčasnej vláde.
Získal som najsilnejší slovenský mandát v Európskom parlamente – 294 944 hlasov. Ďakujem nielen za krúžky, ale za všetky podporné správy, milé stretnutia po celom Slovensku a debaty v Ľudových krčmách. A teším sa na všetky, ktoré ešte len prídu. Svoj mandát budem napĺňať presne tak, ako som sľúbil. Odborne, slušne, a so záujmom Slovenska na prvom mieste.
Ak by vás zaujímalo, čomu sa budem venovať najbližšie týždne, v krátkosti som to zhrnul. Okrem pracovaní na zakorenení PS v regiónoch budem aktívne pracovať v straníckom inštitúte na politikách, ktoré pomôžu Slovensku.
Som rád, že do Bruselu idem s tak silnou zostavou odborníkov a odborníčok. Ukázali sme, že dokážeme tvrdo pracovať, dokážeme sa zmobilizovať, dokážeme v demokratických voľbách presadiť víziu proeurópskeho, moderného Slovenska.

Nie veľmi často zasiahne európsku divadelnú scénu správa o vzniku a inscenácii pôvodnej slovenskej opery. Lenže teraz je tu! A moju pozornosť na ňu upriamila osoba, ktorej umeleckému vkusu bezvýhradne dôverujem: Silvia Hroncová, bývalá ministerska kultúry vo vláde, ktorú som mal česť viesť, a ktorej sa chcem nielen za toto upozornenie poďakovať.

Už tento piatok, totiž, bude mať v Národnom divadle v Brne premiéru opera Here I am, Orlando vynikajúcej slovenskej skladateľky Ľubice Čekovskej a v tomto tak trochu česko-slovenskom projekte sa o kostýmy postarala Alexandra Grusková. No ani menom tejto uznávanej kostýmovej a scénickej výtvarníčky sa slovenský vklad do tejto inscenácie nekončí. Pretože príbeh Orlanda spisovateľky Virginie Woolfovej sa začína v období vlády kráľovnej Alžbety I. – a tejto roly sa zhostila Magdaléna Vášáryová! Takže, ak máte radi operu, pôvodnú, slovenskú, neváhajte; buď to stihnete teraz v júni, alebo potom zasa až na jeseň. Užívajte!

Koho máme ísť voliť túto sobotu? Odpoveď nájdete vo výbornej knihe Stopárov sprievodca galaxiou od Douglasa Adamsa. Tí, ktorí ste ju čítali, viete, že odpoveďou na všetky otázky Života, Vesmíru a Všetkého je číslo 42. Vo voľbách do europarlamentu môžete dať dva krúžky. 42 deleno 2 je 21, a tak Vám vyjde, že by ste mali voliť stranu s číslom 21, teda Progresívne Slovensko. Nakoniec, aj v kartovej hre Oko je 21 najviac.

Samozrejme, takéto zdôvodnenie je len pokusom o vtip. Smutné však je, že na Slovensku sa veľmi často argumentuje v prospech politikov či strán prostredníctvom len o niečo menej nezmyselným spôsobom. A na počudovanie, funguje to, keďže sa mobilizuje pomerne veľa voličov. Uvediem dva pomerne čerstvé príklady.

V prezidentských voľbách sme videli, že sa strašilo vyslaním vojakov na Ukrajinu, o ktorom môže rozhodnúť iba vláda a parlament. Rozhodne nie prezident. Ako sa hovorí, nikdy si nenechajte pokaziť dobrý príbeh faktami. Podobne lacno sa argumentovalo pokojom či mierom. Už zabudli dodať, že sa to týka vládnej koalície, a nie Slovenska. Nový prezident im dá pokoj a uzavrie s nimi mier.

Najnovším príkladom je zneužívanie odsúdeniahodného atentátu na Roberta Fica na politické ciele. Nevadí, že eurovoľby nemajú nič spoločného s jeho zdravotným stavom alebo že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že strelec bol prepojený na opozičnú politickú stranu. Neprekáža ani to, že na kandidátke Smeru sú ľudia, ktorí patria medzi najviac agresívnych politikov, ktorí sú spoluzodpovední za vybičovanie nálad v spoločnosti. Stačí si spomenúť na „dirigenta“ Blahu pri hecovaní davu proti pani prezidentke. Stačí podlo povedať „za Fica“ a o mobilizáciu je postarané.

Aby sme v tom videli aj niečo pozitívneho, takýto primitivizmus nám jasne ukazuje, v akej krajine nechceme žiť. Už bolo dosť klamstiev, bezdôvodného osočovania alebo neschopnosti. Je tu opäť príležitosť slušne a demokratickým spôsobom ukázať, že je tu stále veľmi veľa ľudí, ktorí nesúhlasia s politikou vlády. Skutočných dôvodov ísť voliť je veľa. Pripomeniem tri z nich.

Na prvom mieste je potrebné zabezpečiť, aby naši partneri v Európskej únii jasne videli, že Slovensko nie je len súčasná vláda a jej politika. Nie všetci sme podľahli proruskej propagande, dezinformáciám alebo nezmyslom. Slovensko musia v Európskom parlamente reprezentovať uznávaní proeurópski odborníci. My nemáme pokazený kompas. Slovensko patrí na západ a nechce byť ani ruskou guberniou, ani banánovou republikou.

Po druhé, ak prídete voliť, pomôžete tým tlmiť aj „blbú náladu“ v spoločnosti. Vyšleme tým signál podobne zmýšľajúcim občanom a občiankam, že sme v tom spolu a je nás dostatočne veľa na to, aby nás nemohli politici vo vládnej koalícii ignorovať. Jedine Progresívne Slovensko môže poraziť Smer.

Po tretie, ak budete voliť Progresívne Slovensko, nevolíte štatistov, ktorí sedia v kúte a majú nulový vplyv na dianie v Európskom parlamente. Volíte odborníkov, ktorí sú pripravení od prvého dňa makať v rámci politických rodín, ktoré rozhodujú o dianí v EP. Nevolíte bezvýznamných komentátorov a youtuberov, ale relevantných poslancov a poslankyne.

Príďte preto, prosím, voliť s rodinou a priateľmi už túto sobotu, 8. júna, a zvoľme si proeurópske Slovensko. Aktuálne je v hre až príliš veľa na to, aby sme si to mohli dovoliť odignorovať. Ďakujem.

Jaj, zabudol som. Príďte, lebo ešte viac zdvihnem obočie!

banner poďme voliť (medzi klasickými newsletter bannermi) –
Strana SMER zneužíva atentát na premiéra v eurokampani. Natočili sme im teda odpoveď. Mimo odpovede sme strane spravili aj krátky fact-check. Jedno hovoria a druhé robia.
Ako by vyzeralo Slovensko, keby sme neboli v EÚ?
Chcel by som poďakovať všetkým osobnostiam, ktoré sa ma rozhodli v mojej kandidatúre podporiť. Ivan Korčok, Iveta Radičová, Ivan Mikloš, Magda Vášaryová, Silvia Hroncová, Jozef Viskupiť, László Szigeti, Peter Hunčík a Petra Polnišová. Skutočne si vážim vašu dôveru a podporné slová.
Viac než 60 podujatí v 34 slovenských mestách. To je bilancia 7 týždňov kampane.
Ak to tu ešte nezaznelo, ešte raz by som rád pripomenul, že je dôležité ísť v sobotu voliť. Aby Slovensko v Bruseli nereprezentovali napríklad takíto ľudia.

Ak ste ešte nepočuli o Starej škole v Kokave nad Rimavicou, je čas sa o nej niečo dozvedieť. A možno sa tam ísť aj pozrieť. Je to, totiž, malý zázrak. Ale najmä výsledok zanietenosti a odhodlania ľudí, ktorí rozumejú, čo je to naozaj sa starať o naše kultúrne dedičstvo. V tomto prípade o sklo a jeho výrobu. No je to aj výsledok spolupráce s banskobystrickým samosprávnym krajom, oblastnou organizáciou cestovného ruchu, s Fondom na podporu umenia a ďalšími.

Od 21. júna sa v Starej škole KOKAVA koná 4. ročník vernisáže výstavy Príbeh skla, aj so sprievodnými podujatiami. S cieľom prezentovať slávnu sklársku históriu Novohradu, Gemera a Malohontu. V kontraste s modernými trendmi sklárskeho dizajnu. A v súvislosti so vzdelávaním a umeleckým školstvom. Bude aj koncert Katarzie, a môžete sa tam aj ubytovať; tak príďte koncom júna do Kokavy!“

Keď sa ma mladí ľudia alebo kamaráti zo zahraničia pýtajú, ako bolo za socializmu, poviem im zopár vtipov, aby tomu lepšie rozumeli. Napríklad o teste v škole, kde prvá otázka bola: „Kto je váš idol?“ a druhá „Prečo práve Lenin?“. Bohužiaľ, už sa na tomto vtipe vôbec nesmejem, keď vidím, čo plánuje vládna koalícia robiť s verejnoprávnou televíziou a rozhlasom. Navyše, mohutne tlačia aj na súkromné médiá, aby prestali robiť objektívne spravodajstvo alebo férové diskusné relácie. Po beztrestnosti pre kamošov teraz chcú monopol na informácie. Plánujú nám nadiktovať, čo si máme myslieť.

Orbánovi v Maďarsku sa to podarilo a väčšina médií sa premenila na marketingové oddelenie vládnej strany. Obávam sa, že niečo podobné čaká aj nás na Slovensku. Chcú, aby sme počúvali len o hrdinských činoch predstaviteľov súčasnej vlády, ktorí vlastným telom bránia Slovensko pred nebezpečnými výpadmi bruselských hôrd. O mierumilovnom prezidentovi, ktorý prináša pre všetkých mier a pokoj. S krásnym úsmevom hovorí na kameru a dáva si pozor, aby z jeho úst nevyšla ani jedna hlbšia myšlienka. Alebo budeme svedkami “odhalení” zo súkromia ministrov v našom bulvári. Žiadne kritické reportáže, len bohapustá vládna propaganda.

Absolútna nehoráznosť, ktorá nás vracia do čias komunistickej normalizácie alebo nacistickej propagandy. Nezávislé médiá a profesionálni novinári sú totiž veľmi dôležitým pilierom demokracie. Istý čas sa darilo aj počas socializmu tutlať, že sa na „hnusnom západe“ žije oveľa lepšie. Ale nakoniec situáciu už nebolo možné udržať. Pravda vyšla najavo. Môžete rozbiť všetky zrkadlá v dome, no to ešte neznamená, že budete krajší. Obzvlášť vo svete elektronických médií a sociálnych sietí. Ak snahy o ovládnutie veľkej časti mediálneho priestoru vládou budú úspešné, dezinformácie, a často aj ruská propaganda, sa dostanú z okrajových médií do hlavného prúdu. V očiach našich európskych partnerov sa staneme opäť menej dôveryhodnou a demokratickou krajinou.

Zničená verejnoprávnosť RTVS a útok na objektivitu súkromných médií nebudú mať len zahranično-politické následky. Je to aj v príkrom rozpore s reformami, ktoré úspešné krajiny robia pre zlepšenie kvality života svojich občanov. Aj Slovensko by potrebovalo viac integrovať kritické myslenie do vyučovacieho procesu alebo zaviesť prvky mediálnej gramotnosti na školách. Teraz nám hrozí v dôsledku vládnej propagandy „nekritické nemyslenie“. Namiesto argumentov postačí osočovanie, opakovanie klamstiev alebo hádzanie špiny na všetko, čo sa nepáči veľaváženým predstaviteľom tejto vlády.

Podobne, ako sa po ovládnutí polície opäť vytratila korupcia na najvyšších miestach, tak zmiznú aj chybné rozhodnutia vlády. Každý problém bude mať jednoducho identifikovaného a zrozumiteľne odkomunikovateľného externého vinníka. Liberalizmus, Soros, Európska únia, Zuzana Čaputová, semafor, vyberte si.

Je veľmi dôležité postaviť sa proti vláde, ktorá nás, namiesto lepších životných podmienok pre všetkých, ťahá naspäť do čias, kedy sme stratili krok s úspešnými krajinami. Práve počas 40 rokov propagandy sme sa vzdialili Rakúsku či Nemecku. Vzhľadom na to, že som to už raz v živote videl, nie je pre mňa ťažké tieto snahy rozoznať. Osobne by ma to ani veľmi netrápilo, veď si viem nájsť prácu v zahraničí. Veľmi ma však mrzí, že obrovský hazard s budúcnosťou krajiny odtiaľto vyháňa desaťtisíce mladých ľudí, ktorí už ani len nehľadajú na západe viac peňazí. Jednoducho, chcú len obyčajnú a normálnu krajinu, ktorá na nich aspoň trochu myslí. Ako-tak fungujúce zdravotníctvo a školstvo. Ale asi chcú veľa. Nedočkajú sa ani dobrého slova.

Nechcem o dvadsať rokov stráviť hodiny času na hraniciach s pasom v ruke, aby som mohol navštevovať svoje vnúčatá v Rakúsku či Nemecku. Preto je dôležité, aby sme 8. júna porazili Smer a dali najavo, že Slovensko naďalej patrí do civilizovaného sveta.

V sobotu sme debatovali v Senci aj so špeciálnym hosťom Ivanom Korčokom. Ďakujem Ivan za milé slová a prejavenú dôveru.
Súhlasíte s tým, že Slovensko patrí do Európskej únie? Kúpou nášho merchu s našou grafikou podporíte myšlienku proeurópskeho Slovenska.
Stále počúvame, ako od nás EÚ niečo chce. Pritom nám za 20 rokov dala viac než 24 miliárd eur v čistom. Je namieste, že potom aj ona od nás niečo chce.
Teší ma, že mladým ľuďom záleží na proeurópskej budúcnosti a v simulovaných študentských voľbách PS jednoznačne dominovalo.
Najbližší týždeň ma čakajú mnohé diskusie a rozhovory, preto sa naposledy uvidíme v pondelok 3.6. v Pezinku. Viac informácií nájdete tu. Spolukandidátov a kandidátky však máte možnosť stretnúť na mnohých miestach.

Ak ste sa ešte neboli pozrieť v zrekonštruovanej budove Slovenskej národnej galérie, teraz je ten správny čas. Pre lepšie pochopenie – prostredníctvom umenia na našom území z prvej polovice minulého storočia s názvom Moderna – obrazov, doslova, vnútorného pnutia našej krajiny.

Stretáva a prelína s v ňom svet našich vlastných predstáv s vplyvmi, ktoré k nám doliehajú zvonku. Kurátorkou tejto dlhodobej výstavy je bývalá generálna riaditeľka SNG, ktorá stála aj na počiatku pozoruhodnej rekonštrukcie jej budovy. Vezmite rodinu, priateľov, známych; bude to (a nielen vizuálny!) zážitok.

Tento newsletter nebude každotýždňovým zamyslením. Potrebujem sa však s vami podeliť o nasledujúce riadky.

V prvom rade chcem ešte raz ostro odsúdiť včerajšiu streľbu na predsedu vlády Roberta Fica a želám mu čo najrýchlejšie uzdravenie. Takýto útok na premiéra našej krajiny je útokom na našu demokraciu a je pre mňa absolútne neakceptovateľný.

Preto vám chcem ako líder kandidátky Progresívneho Slovenska do eurovolieb oznámiť, že rušíme všetky kampaňové aktivity až do odvolania. Slovensko teraz potrebuje upokojenie situácie, všetci politici by mali utlmiť svoju politickú aktivitu.

Potrebujeme obdobie pokoja, takže vyzývam na zastavenie všetkých politických útokov a všetkých prejavov agresivity zo strany politikov, ale aj ich sympatizantov. Pauzu by si mala dať tak vláda v presadzovaní návrhov, ktoré polarizujú spoločnosť, ako aj opozícia pri ich kritike.

Každý z nás musí teraz prispieť svojim zdržanlivým konaním, politici aj občania. Pevne verím, že sa Robert Fico čoskoro uzdraví, a že tento bezprecedentný útok naša krajina zvládne.

Celé moje vyjadrenie nájdete na Instagrame alebo Facebooku.

Hlavný hrdina vo filme Matrix dostane na výber z dvoch možností. Ak si zoberie modrú pilulku, bude naďalej žiť vo virtuálnom svete, teda v Matrixe. Oproti tomu, červená pilulka mu umožní vidieť skutočný svet. Neo si nakoniec vyberie realitu.
Čoraz viac sa mi zdá, že na Slovensku máme vedľa seba takéto dva paralelné svety, ktoré sa len sporadicky stretávajú. Rozbíja to našu spoločnosť, vzájomnú dôveru, ba čo horšie, už aj rodiny a kamarátstva. Pred rokmi, keď sa kotlebovci dostali do parlamentu, mnohí považovali ich rétoriku za nebezpečný extrém. V súčasnosti je to oficiálna komunikačná stratégia vlády.
Politici vládnej koalície vytvorili prostredníctvom sociálnych sietí imaginárny svet, do ktorého nalákali veľa voličov. Svet, v ktorom dominujú klamstvo, arogancia, diletantstvo a osobné útoky. Virtuálna realita, kde vedomosti a vzdelanie sú na smiech a už nie je problém prísť s akoukoľvek blbosťou a predávať ju ako svätú pravdu. Slová prestali mať význam, fakty neexistujú a argumenty sa nepoužívajú. Oponentov stačí označiť za potkanov, či za protinárodných vojnových štváčov a počet lajkov narastá rapídnym tempom.
Aj keď sú komunikačné nástroje v podobe sociálnych sietí nové, stratégia je bohužiaľ dobre známa z histórie. Presne takto postupovali nacisti alebo komunisti. Teda režimy pre pár vyvolených. Vymývanie mozgov pomocou propagandy viedlo k najsmutnejším epizódam v dejinách ľudstva. Množstvo zbytočne vyhasnutých a zničených životov. Ako z tejto šlamastiky von?
Našťastie, aj prezidentské voľby ukázali, že je nás ešte stále veľa, ktorí sme si vybrali červenú pilulku a odmietame žiť vo svete ilúzií. Záleží nám na tom, aby spoločnosť nebola rozdelená, aby mladí ľudia neutekali preč, aby sa nám všetkým lepšie žilo, aby rodiny boli súdržnejšie. Potrebujeme hacknúť tento nebezpečný vládny Matrix, nainfikovať ho vírusom, aby sa fatamorgána rozpadla. Kúsky počítačového kódu pre takýto vírus nachádzam po celom Slovensku.
Som politický nováčik. Prvýkrát v živote sa zúčastňujem politickej kampane. Namiesto písania odborných publikácií alebo manažovania inštitúcií zrazu natáčam videá, píšem statusy, chodím na diskusie, dokonca aj do krčmy. Ale hodiny strávené v dodávke stoja za to. Stretávam veľa úžasných ľudí od Senca až po Humenné. Mnohí sa pýtajú rovnakú otázku: čo majú teraz robiť po dvoch prehratých voľbách? Jednoduchý recept nemá nikto, ale jedna vec mi je jasná. Musíme si navzájom pomáhať, aby plamienok demokracie nevyhasol.
Prodemokratickí a proeurópski politici by nemali chodiť po regiónoch len pred voľbami, ale mali by aktívne vyhľadávať angažovaných ľudí vo všetkých kútoch Slovenska, ktorým záleží na budúcnosti krajiny. Vytvárať ostrovy pozitívnej energie, kde sa len dá. Na druhej strane, je kľúčové, aby lokálne aktívni občania neupadli do letargie. Vždy je veľa možností, ako posilňovať prvky demokracie na miestnej úrovni aj bez politikov. Napríklad by mohli organizovať kultúrne podujatia, spoločné aktivity pre komunitu alebo rôzne diskusie. Len tak zostane naša sieť silná. Nie virtuálne, ale skutočne ľudsky. Nakoniec, viac sa musíme rozprávať aj v rodinách, aby politici nemohli medzi nás vkladať neprekonateľné bariéry.
Mečiarizmus pol porazený, lebo sa našla jednota v spoločnosti aj napriek odlišným politickým názorom. Zvíťazil zámer patriť do civilizovaného sveta. Aj zákernejší Ficizmus sa dá poraziť. Európske voľby sú dobrou príležitosťou, aby Slovensko ukázalo, že je už unavené z počúvania výhovoriek a klamstiev. Pred banánovou republikou alebo ruskou guberniou ešte stále uprednostňujeme slušnú európsku krajinu s demokraciou a právnym štátom. Netúžime po virtuálnom mieri pod diktátorom, ale po skutočne prosperujúcej spoločnosti. Zvládneme to.
banner aktuálne udalosti (medzi klasickými newsletter bannermi) –
Do Európskeho parlamentu by sme si mali zvoliť ľudí, ktorí budú vedieť presadiť slovenský záujem a ich vplyv bude väčší ako nealko piva.
Ministerka kultúry, pani Šimkovičová, rada hovorí o slobode slova. Podľa jej posledných vyjadrení ju však chápe ako keby sme žili v . Pani ministerka, hercov si na koberček volať nemôžete.
Čo majú spoločné prasiatka, 30 rokov stará kalkulačka či futbalová lopta? Dozviete sa v tomto videu.
Politici pred voľbami sľubujú kadečo. Aj pokoj, mier či lacnejšie potraviny. Nenaleťte prázdnym sľubom a zvoľme si 8. júna slušnosť a odbornosť.

Mám za sebou ďalší týždeň ciest po Slovensku plných diskusií s vami. Skvelá bola aj krčma v Piešťanoch či Sit down v Lučenci a Bratislava.
Do Česka každoročne odchádzajú tisíce našich detí za lepším vzdelaním. Mali by sme robiť všetko preto, aby sa tu chceli vrátiť, a preto najbližšie zavítam práve tam. Viac informácií už čoskoro. Všetky plánované podujatia nájdete tu.

Človeče, bojuj, a nádej v sebe živ!

To nie je len výzva pre dnešok a budúcnosť. Je to aj posledná, a hádam najznámejšia
a najdôležitejšia veta Imre Madácha z jeho Tragédie človeka. Narodil sa, pôsobil, tvoril
a zomrel v Dolnej Strehovej v hraniciach dnešného okresu Veľký Krtíš.

Neviem, či existuje iný spisovateľ, ktorý sa narodil na našom území, ktorého diela sú
preložené do vyše päťdesiatich jazykov. Do slovenčiny ho preložil Hviezdoslav, do
čestiny Vrchlický. Ak budete mať cestu okolo, zastavte sa v kaštieli v Dolnej Strehovej,
kde jeho rodina žila od 1. polovice 15. storočia; dnes je to moderné múzeum, súčasť
Slovenského národného múzea a kultúry Maďarov na Slovensku, o jeho neobyčajnom
živote a mimoriadnej tvorbe. My sme sa tam cestou medzi Štúrovom a Lučencom
zastaviť stihli.

Niekedy je problém zapamätať si dátumy narodení v rodine. Ja to mám ľahké. Dcéra sa
narodila v roku, kedy sme vstúpili do EÚ, a syn pár dní po prijatí eura. Aj som uvažoval,
že mu dám – na základe anglického názvu jednotnej meny – meno Juro. Presne, ako si
neviem predstaviť život bez svojich detí, tak ani bez civilizovaného sveta. A Európska
únia je garanciou demokracie, právneho štátu a vyššej kvality života. Aj pre našich
potomkov.

Uplynulo už okrúhlych dvadsať rokov od vstupu do únie. Čo nám vstup priniesol a čo
nás čaká v najbližších rokoch?

Začnime ekonomickými výhodami. Tie sú nesporné. Pripojením sa na “krvný obeh”
najväčších európskych ekonomík (najmä Nemecka) sme získali technológie, odbyt
a zamestnanie. Analytici Národnej banky Slovenska vypočítali, že bez vstupu do EÚ by
bola naša ekonomika o 15 % chudobnejšia. Výhody jednotného európskeho trhu sú však
len časťou príbehu. Keďže naši partneri nám nedali len ekonomické príležitosti, ale
posielali zo solidarity aj veľa peňazí od svojich občanov. V čistom za dvadsať rokov je to
už niekde okolo 25 mld. EUR (viac ako 4 500 eur na obyvateľa!). Z týchto peňazí máme:
opravené školy, nové diaľničné úseky, mosty, pomoc farmárom alebo napríklad zelené
a digitálne investície. Bonusom nášho členstva je úspora na nákladoch na verejný dlh na
úrovni 700 mil. eur ročne.

Viem, viem, veľa čísel. Môžete si to predstaviť tak, že EÚ posiela do každej rodiny jedno
menšie auto každých 5 rokov.

Bohužiaľ, na dobré sa ľahko zvyká, a preto je niekedy ťažké vidieť ohromný ekonomický
prínos únie. Rozprávať by o tom vedeli v Británii, kde po Brexite za pár rokov stratili
viac ako 5 % z HDP. V tomto kontexte je úplne zrejmé, že strašiť zakrivením banánov či
uhoriek je ťažká demagógia. Iste, byrokracia je vyššia než by musela byť, ale výhody
ďaleko prevyšujú slabšie stránky.

Rád by som však upozornil aj na neekonomické benefity. Veď celá EÚ vznikla najmä pre
zabezpečenie mieru na našom kontinente. V dnešnej dobe je mier cennou komoditou. Európa bola historicky poznačená mnohými vojnami. Za veľký prínos vstupu do EÚ považujem aj brzdné mechanizmy. Teraz ich vidíme v priamom prenose pri snahe súčasnej vlády meniť trestný zákon a rozmontovať právny štát. Bez nášho členstva v EÚ by to bolo pre nich hračkou.

Čo nás čaká? Ešte nikdy nebolo také dôležité brániť naše členstvo v EÚ. Premiér Fico
nikdy nebol veľkým fanúšikom únie. Pri vstupe kampaňoval s holými zadkami a teraz už
otvorene spochybňuje mnohé zámery a politiky únie. Nehovoriac o ďalších členoch
vlády a parlamentu, ktorí papagájujú Putinovu nebezpečnú propagandu. Zahrávajú sa s ohňom. Hovorením len o nevýhodách členstva a obdivovaním diktátorov samozrejme
ovplyvňujú verejnú mienku. Nedá sa nevšimnúť si paralelu s Britániou. Okrem exota
Faragea, ani jedna veľká strana nemala v programe vystúpenie z EÚ. Roky burcovania
ľudí proti únii však urobili svoje. Stačilo jedno referendum. Ani nevedia ako, a zrazu sa
ocitli mimo únie. A teraz to ľutujú.

Neurobme tú istú chybu. Neposielajme protieurópskych exotov do Bruselu.
Neukradnime budúcnosť našim deťom.

banner aktuálne udalosti (medzi klasickými newsletter bannermi) –
Vraj straším, keď hovorím, že nás Smer a táto vláda ťahá preč z Európy na východ. Aktuálny prieskum to potvrdzuje. Až 47% voličov Smeru súhlasí s vystúpením z EÚ. Poďme si 8. júna zvoliť Proeurópske Slovensko.
Premiér Fico vie jednou vetou znevážiť tisíce obyvateľov tejto krajiny, ktorí sa ukázali odvahu a súdržnosť a pomohli našim susedom vo vojne. Niekedy je lepšie mlčať.
Sme obeťou bruselského diktátu? Aký podiel máme na rozhodovaní v EÚ? Odpovede nájdete v krátkom videu.
Pán Blaha rád prekrúca skutočnosť, dovolil som si mu teda dať jeden rýchlokurz argumentácie.

Minulý týždeň som obehol východ, kde som absolvoval množstvo podnetných rozhovorov.
Najbližší týždeň sa vidíme v Bratislave, Lučenci, Trenčíne či Piešťanoch. Podujatia však máme po celom Slovensku, všetky ich nájdete tu.

„Je tu nové číslo týždenníka Fakty“

Je čas priznať si slabé miesta. To moje sa volá Horkýže Slíže. Slovenský punk rock, alebo niekedy aj comedy rock. Skupina so základňou v Nitre vyrazila po sto rokoch na turné spolu s Iné Kafe. Už majú za sebou tri koncerty, ten štvrtý odohrajú večer 10. mája v Banskej Bystrici. Neviem, či prídem, ale určite sa o to pokúsim. Tak príďte aj vy, alebo sa o to aspoň pokúste.

Lístky si môžete zakúpiť napr. tu: https://www.horkyzeslize.sk/koncerty

Ak sedíme na strome s pílkou v ruke, ani len z nudy sa neodporúča začať píliť konár pod
sebou. Pri debatách o slovenskom dôchodkovom systéme však vidíme bizarný obraz.
Mnohí politici s motorovou pílou hrdo sekajú hlava-nehlava všetky konáre, čo okolo
seba vidia. Úspešne tak súperia s pani ministerkou kultúry o cenu „nerozumiem tomu,
ale chcem to riadiť“. Pričom logika dôchodkového systému vôbec nie je atómovou
fyzikou.

Prvý pilier si môžeme predstaviť ako delenie koláča. Pracujúci ho upečú a seniori
z neho dostanú kúsok. Je to výborný systém, ak je veľa aktívnych ľudí a ekonomika
dobieha západné krajiny. Vtedy je stále viac koláča, a potom vieme byť štedrejší voči
starším generáciám. Bohužiaľ, na Slovensku je opak pravdou. Spoločnosť starne
a Ficove vlády neurobili v zásade nič pre to, aby ekonomika dokázala držať krok
s novými svetovými trendmi. Voľakedajší tatranský tiger je značne vychudnutý, kríva
a už nevládze rýchlejšie utekať za nemeckým ovčiakom.

Presne rovnako zlyhal socializmus. Svet sa vtedy technologicky vzdialil sovietskemu
bloku a zrazu ani rovnostárskejšie rozdelenie príjmov nedokázalo zabezpečiť lepšiu
životnú úroveň pre všetkých. Po páde berlínskeho múru sme sa nestíhali čudovať, ako
výborne sa žije aj „vykorisťovanej robotníckej triede“. Oni jazdili na Fordoch a Oploch
a my sme roky čakali na Trabanta. Ponaučenie malo byť: tvorba hodnôt a ich
rozdeľovanie musia byť v rovnováhe. K blahobytu sa nedopracujeme len hádkami
o tom, kto koľko dostane. Sociálne balíčky nestačia, treba podporovať aj ekonomiku,
reformovať a dobre zvládať technologické trendy. Ficove vlády sa z minulosti nepoučili.
V dôchodkoch sľubujú toľko koláča, koľko naša slabá ekonomika nevie upiecť.

Paradoxne ekonomika nedobieha Rakúsko a Nemecko presne kvôli nim. Kde sú tie roky,
kedy Slovensko rástlo po reformách v rokoch 2003-2005 mohutným tempom?
Druhý pilier nie je o koláčoch, ale o záhradkárstve. Prostredníctvom neho sadíme
stromy, ktoré, ak sa o ne príkladne staráme, časom prinesú svoje ovocie. Dobrí
záhradníci na staré kolená môžu mať veľa zdravej úrody. Ficove vlády nezlyhali len pri
dobiehaní životnej úrovne vyspelých krajín, ale preukázali aj veľmi hlbokú neznalosť
starostlivosti o ovocné stromy. Finančná negramotnosť na úrovni vlády obrala
sporiteľov v druhom pilieri o miliardy eur.

Manželka nedávno dostala výpis z druhého piliera. Boli tam uvedené výnosy za
ostatných päť rokov. Tak mi napadlo, že skontrolujem, ako sa darilo indexovým fondom,
ktoré sa mi podarilo do systému prepašovať ešte v roku 2012. Dalo to vtedy veľa námahy zrušiť absolútne nezmyselné garancie, ktoré tam Ficova vláda zaviedla.
Ekonomicky nebolo o čom, ale politicky to bola nesmierne citlivá otázka. Aké sú
výsledky? Ficov garantovaný dlhopisový fond zarobil za 12 rokov 2,35 %. Nie za rok, ale
za celé obdobie! Nami zavedený negarantovaný indexový fond mal za rovnaké obdobie
výnos 231 %.

Ak by existovalo sérum pravdy, tak by pán premiér hovoril asi niečo v tomto duchu:
prepáčte, nemôžeme vám dávať ďalšie štedré dôchodky, keďže som zlyhal pri riadení
ekonomiky, a ospravedlňujem sa aj za to, že vás moja vláda obrala v druhom pilieri
o miliardy eur. Neviem piecť ani sa starať o ovocné stromy. Myslíte si, že to povie? No
a práve preto treba ísť voliť 8. júna.

banner aktuálne udalosti (medzi klasickými newsletter bannermi) –
Pani europoslankyňa Beňová urobila výnimku a komentovala kampaň inej strany. Dovolil som si na ňu, tiež výnimočne, reagovať.
Robert Fico hovorí, že som za svojich 5 mesiacov premiérovania neurobil nič pre ľudí. Má pravdu, neurobil som nič pre jeho ľudí. On to zas dal na PANa.
Mimo iného som bol obvinený zo strašenie, tak som zavítal na tak temné miesto, akým je Telegram Ľuboša Blahu.

Mám za sebou prvé diskusie – v Banskej Bystrici a Štiavnici, Zvolene, Košiciach. Ak vás zaujíma, kedy sme vo vašom meste najbližšie, sledujte našu webovú stránku a sociálne siete.
V nedeľu organizujeme v Košiciach európsky deň s množstvom aktivít pre deti a dobrým jedlom. Ja tam síce nebudem, lebo v nedeľu ráno ma čaká bežecký pretek, no tešiť sa na vás bude môj tím z eurokandidátky.

Vôbec prvýkrát bude na Slovensku, alebo aby som bol presný, v Jókaiho divadle v Komárne, uvedená hra francúzskeho dramatika Borisa Viana Olovrant generálov. Trochu absurdná, a trochu vtipná tragédia, v ktorej jej hlavný hrdina, generál francúzskej armády, stojí pred veľkou výzvou: musí si uviazať kravatu. A to ešte netuší, že ho navštívi premiér s rovnako, ak nie viac nečakanou úlohou.

Hrať budú študenti Vysokej školy múzických umení v Bratislave – poslucháči maďarskej národnosti, a ide o jeden z výsledkov sústrednej dvojročnej spolupráce VŠMU a Jókaiho divadla. Ak budete mať čas a chuť, príďte na budúci týždeň vo štvrtok 2. mája do Komárna; a neobávajte sa, budú aj slovenské titulky!

Viac, nielen o tomto podujatí, nájdete na: https://www.jokai.sk/uvod

Predstavte si, že pomôžete chudobnej rodine sa prisťahovať do bytu na prvom poschodí vo vašom paneláku. So všetkými vlastníkmi ich vrúcne privítate a na znak solidarity im ponúknete, že každý mesiac sa poskladáte na časť ich nájomného. Nechcete od nich veľa, len aby dodržiavali základné pravidlá spolunažívania, a aby peniaze naozaj používali na nevyhnutné veci a na skrášľovanie bytu. Po čase sa však títo noví susedia začnú správať divne. Vôbec sa nestarajú o byt, dokonca poškodzujú aj spoločné priestory. Do noci púšťajú hlasnú hudbu, nadávajú na vás a všade rozprávajú, ako radi by bývali v inom paneláku. A peniaze, ktoré im každý mesiac darujete? Kupujú z nich chľast a cigarety a byt je v dezolátnom stave. Čo by ste robili?

Podľa mňa by bolo úplne prirodzené im povedať, aby láskavo dodržiavali domový poriadok, a aby zmysluplne využívali peniaze, ktoré im z dobrosrdečnosti dávate. Inak im ich jednoducho posielať nebudete. Vymyslený príbeh? Nie. Presne rovnaký scenár hrozí teraz zo strany európskych inštitúcií, lebo Slovensko cez „mafiánsky balíček“ podkopáva právny štát a uľahčuje gaunerom rozkrádať eurofondy. Na vine je samozrejme každý, len nie hulvát v paneláku.

Využívanie eurofondov na Slovensku je smutný príbeh. Nemci, Francúzi, Taliani a iné európske národy nám už za dvadsať rokov poslali vyše 12 mld. eur (v čistom vyjadrení). Aby sme sa mali lepšie. Aby slabšie regióny mali cesty, diaľnice, kanalizáciu, ale aj digitálnu a zelenú infraštruktúru. Výsledok? Žiadna diaľnica do Košíc, rýchlejšie vlakové spojenia, ani nové nemocnice. Elektronické služby štátu sú stále mizerné, ale hlavne, že veľa peňazí skončilo vo vreckách oligarchov. Štvornásobný pán premiér alebo digitálny šampión pán Pellegrini samozrejme za nič nemôžu. Nikto na Slovensku za nič nemôže. To hnusný Brusel.

V skutočnosti je to ešte horšie. Peniaze na nové investície z Bruselu spôsobili, že z domácich zdrojov investujeme len nutné minimum a ušetrené peniaze sme rozdali v sociálnych balíčkoch. Preto je náš deficit ešte hrozivejší, ako na prvý pohľad vyzerá. Z požičaných peňazí totiž neinvestujeme, ale financujeme našu spotrebu. Ako keby rodina platila účty za energie z úveru z banky. Dokedy sa dá takto žiť? No nie dlho. Skôr či neskôr narazíme ako Gréci. Už teraz si požičiavame veľmi draho v eurozóne. Premiér môže povýšenecky stokrát vyhlásiť, že z úradníckou vládou pripravovaných „lego kociek“ nepoužije nič, ale ak nebude ozdravovať verejné financie, veľmi zle dopadneme všetci.

Na rozdiel od pána premiéra, nie som typ politika, ktorý len fňuká, nadáva a obviňuje všetkých naokolo. Boli sme síce len niečo vyše päť mesiacov pri kormidle, ale vláda odborníkov výrazne zrýchlila čerpanie eurofondov, a predstavila aj riešenia na oveľa lepšie manažovanie eurofondov, na ozdravenie rozpočtu, pomoc regiónom, prilákanie a udržanie talentov alebo napríklad na adresnejšiu pomoc pre sociálne slabšie rodiny. Štvrtá vláda Roberta Fica je už dlhšie pri moci ako úradnícka vláda, a stihla tak akurát pomôcť trestne stíhaným, zvýšiť si platy, či rozhnevať našich partnerov v Európe. Pekný výkon. Lenže sľubovali niečo iné. Kde sú lacnejšie potraviny, energie či mier? Ak neplánujú realizovať opatrenia, ktoré sme im nachystali, tak prečo neprišli s inými návrhmi? Odpoveďou je neschopnosť. Ak niekto vie natáčať videá, ešte neznamená, že dokáže riadiť ministerstvo. Obzvlášť, keď bez dôvodu vyhodí najschopnejších úradníkov. V priamom prenose sledujeme vládu youtuberov.

Európske voľby budú aj o tom, aby na stretnutie “vlastníkov bytov” prišli aj tí, ktorým sa nepáči, že ich spolubývajúci porušujú dohodnuté pravidlá. Pretože chceme aj naďalej žiť v Európe. A my vás tam udržíme.

banner aktuálne udalosti (medzi klasickými newsletter bannermi) –
Slovensko patrí do Európy a my urobíme všetko preto, aby sme ho tam udržali. To je hlavný cieľ, s ktorými ideme do volieb do Európskeho parlamentu a predstavili sme ho v našom kampaňovom spote.
Robert Fico ma nazval lenivou všou. Porovnal som teda našu prácu za rovnaké obdobie v oblasti Plánu obnovy a odolnosti s prácou jeho vlády.
Na tému programu pre eurovoľby, o eurofondoch, budúcnosti Slovenska, ale aj verejných financiách som diskutoval v relácii Na rovinu v Aktualitách.

Kampaň sa naplno rozbieha, celkovo máme naplánovaných 62 podujatí v 33 slovenských mestách. Ak vás zaujíma, kedy sme vo vašom meste najbližšie, sledujte našu webovú stránku a sociálne siete.
Aby to tu fungovalo, musíme hovoriť s tými, ktorí možno nevolia PS, ale rovnako ako my chcú, aby Slovensko ostalo v Európe. Chcem s nimi hovoriť, aby prišli voliť. Vyrážam preto na stretnutia do slovenských krčiem.

Môže mať matematika aj romantický jazyk? Je Pytagorova veta naozaj Pytagorova – alebo na ňu prišiel skôr už niekto iný a na inom mieste? A koľko z matematických problémov tisícročia sa nám sa posledných dvadsaťpäť rokov podarilo vyriešiť?!

Áno, odpovede aj na tieto otázky nájdete v Tajnom živote čísel, ktorý vyšiel v tomto roku aj v slovenskom preklade. Nebojte sa, nie je to žiadna učebnica; je to, v skutočnosti, príbeh známych i takmer neznámych postáv matematiky, niekedy zabudnutých, nepriznaných a zaznávaných ľudí a ich neraz neľahkých životných osudov. A krásnym dôkazom, že ľudskému rozmýšľaniu na najviac darí v prostredí a atmosfére rôznorodosti a dôvery. (Po)čítajte!

Viac informácií o mojich aktivitách nájdete na Facebooku, Instagrame alebo X (Twitter).

Pamätám si vtip z predchádzajúceho režimu. „Hnusní kapitalisti stoja na kraji priepasti. My sme ale vždy o krok pred nimi!“ Prečo to spomínam? Lebo prezidentské voľby mi vo vyše tridsaťročnej histórii Slovenska najviac pripomenuli, ako nebezpečné je žiť v bubline silnej štátnej propagandy a cenzúry. Smerohlas nás volá na cestovanie v čase. Celkom zadarmo sa môžeme vrátiť do časov normalizácie. Ďakujem, neprosím.
Voľby opäť rozhodol jednoduchý politický recept. Najskôr skúsme do príbehu zamiešať tri veľké lyžice strachu. Ak nemáme doma opodstatnenú obavu, postačí aj vymyslená. Dokonca aj taká, na ktorú prezident nemá absolútne žiaden vplyv. Potom pridajme falošné fotky, hoaxy a dezinformácie. Všetko spolu pomiešajme. Ale pozor, vyhýbajme sa akýmkoľvek hodnotám a životným postojom. Nemôže tam byť ani náznak akejkoľvek chrbtice či štátnickej úvahy. Hotovo, volič je uvarený a môžeme ich prázdnymi rečami nakŕmiť dosýta.
Aj keď tento recept nemáme od starej mamy, na Slovensku v poslednej dobe veľmi dobre funguje. V pozadí vidím tri dôležité faktory, ktoré súdruhovia s obľubou používali aj v socializme. Po prvé, jasné pomenovanie nepriateľa. Za naše neúspechy a prešľapy môže vždy niekto iný. V minulosti hnusní kapitalisti, teraz je väčší výber: Soros, liberáli, Brusel, imigranti, alebo najnovšie aj medvede. Samozrejme – ani náhodou štvornásobný premiér! Po druhé, toto všetko by bolo nanič, ak by ľudia mali vyvážené informácie. Lenže práve propaganda z Ruska dokázala najrýchlejšie zareagovať na nové možností sociálnych sietí a zatvorila mnohých občanov do nebezpečných bublín. Ešte ani toto by však nestačilo, keby tam nebola aj tretia vec. Ako spoločnosť sme úplne rezignovali na úlohu vzdelania v spoločnosti. Výrazne sa zhoršilo postavenie učiteľov a naopak, sociálne médiá umožňujú šírenie akýchkoľvek sprostostí. Aj voľakedy boli blbci, len nemali takýto veľký priestor. V socializme bola inteligencia vedome utláčaná. Súčasnej vláde to samozrejme veľmi vyhovuje.
Čo s tým? Vysťahovať sa do zahraničia? Chápem ľudí, ktorí takto uvažujú. Aj ja som veľmi sklamaný z výsledku prezidentských volieb. Navyše, mohli sme vidieť, ako ľahko dokázala ruská propaganda rozhodnúť voľby. Priamo cez vládu, a nepriamo cez masírovanie nálad maďarskej menšiny, napríklad aj cez maďarskú štátnu televíziu. Sme stratení?
Nie. Musíme stavať na niekoľkých pozitívach, ktoré voľby priniesli. Vidíme, že nespokojných občanov so Smerovaním a Hlasovaním krajiny je veľa. Ani Zuzana Čaputová nedostala toľko podpory ako teraz Ivan Korčok. Podľa mňa by sme sa mali sústrediť na tri veci. Po prvé, a kde budem aj osobne mimoriadne aktívny v najbližšej dobe, sú voľby do Európskeho parlamentu. Potrebujeme poraziť Smer a ukázať našim partnerom na západe, že Slovensko nie je len Robert Fico. Okrem toho, ich prehra môže o niečo zbrzdiť demontáž demokracie. Oklamaní voliči vládnej koalície (žiadne lacnejšie potraviny či energie) totiž poľavia v podpore, a vtedy je dobre mať pripravenú silnú alternatívu. Po druhé, je nutné si spojiť sily na domácej opozičnej politickej scéne. Ak je v hre odklon krajiny od demokracie, je nezmysel vytvárať nové strany či hádať sa kvôli maličkostiam. Tak, ako počas mečiarizmu. Po tretie, nemali by sme upadnúť do letargie. Stretávajme sa, spolupracujme. Na lokálnej úrovni, vo svojich komunitách. Nebojme sa hovoriť, čo si myslíme. Protestujme nahlas; pretože silný hlas slobodných ľudí je to, čoho sa Robert Fico a jeho sluhovia boja najviac. Udržme si oheň v sebe. Nebudú mať všetko.

Predstavitelia Smeru svojou politikou naďalej ťahajú Slovensko do izolácie. Posledným príkladom je neúčasť európskych partnerov na kladení vencov pri 79. výročí oslobodenia Bratislavy.
Odklon od nášho pro-európskeho a pro-demokratického ukotvenia verejne kritizovali ďalší partneri z EÚ. Slovensko patrí na západ a do Európskej únie, to musí ostať nespochybniteľné. Vláda by podľa toho mala začať správať.
Už budúcu stredu (17.4.) sa môžeme stretnúť na diskusii Ako udržíme Slovensko v Európe, ktorá sa bude konať v bratislavskom KC Dunaj. Teším sa na vás!
V piatok (19.4.) vás zas pozývam na diskusiu s mladými ľuďmi z Trnavy a okolia. Kapacita podujatia je obmedzená a je potrebná registrácia.
Diskusie a Európske dni budeme organizovať v mestách po celom Slovensku. Bližšie informácie o najbližších podujatiach oznámime už čoskoro.

V pozostalosti po kolumbijskom nositeľovi Nobelovej ceny za literatúru Gabrielovi
Garcíovi Márqezovi sa objavil nedokončený útly román Uvidíme sa v auguste; príbeh
o ľudskej túžbe, a sklamaní. O slobode, ale aj o predurčenosti. O všeličom, čo sa môže
stať 16. augusta.
Ak sa vám nechce púšťať do jeho rozsiahlejších príbehov, tento by vám nateraz mohol
poodhaliť svet jazyka plného spisovateľových hier so slovami aj fantáziou. Vyšiel, ak sa
nemýlim, už aj v slovenčine a v maďarčine.
A sľubujem, že nabudúce to bude o číslach. A vidíme sa skôr než v auguste!

Počas kampane veľmi často dostávam otázku, či som neoľutoval vstup do „špinavej“ politiky. Už samotná otázka naznačuje, že máme veľký problém. Politika, teda zastupovanie záujmov občanov, sa za ostatné roky stala namiesto súboja argumentov prezentáciou primitivizmu, vulgarizmov a agresivity. Pokus o útok na premiéra Hegera, následná vražda dvoch ľudí, bitka bývalého premiéra s bývalým ministrom vnútra alebo najnovšie, ohavný atentát na premiéra Fica, nie sú náhodné udalosti. Treba ich vidieť v kontexte pandémie nenávisti, proti ktorému zatiaľ nemáme imunitu ani účinnú očkovaciu látku.

Ale späť k otázke z úvodu. Neľutujem, lebo ak slušní ľudia a odborníci budú naďalej obchádzať politiku a považovať ju za žumpu, naša krajina sa nikam neposunie. To bola aj pointa úradníckej vlády. Bol som nesmierne rád, že napriek krátkemu obdobiu som nemal veľký problém presvedčiť nádejných adeptov, aby sa stali ministrami či ministerkami. Nespájalo nás rovnaké politické presvedčenie, biznis alebo túžba po sláve. Jednoducho sme chceli ukázať, že „dá sa to aj inak“. Bez zbytočných šarvátok, chaosu a rozdeľovania spoločnosti. Spájali nás slušnosť, odborná minulosť a služba vlasti.

Boli sme si vedomí toho, že vláda odborníkov bude pred parlamentnými voľbami ľahkým terčom takmer pre všetky politické strany. Obzvlášť, ak sa od nej nedala čakať rovnaká odpoveď v podobe agresivity alebo bezdôvodného osočovania. Sám som dlho rozmýšľal, ako reagovať na klamstvá, ničím nepodložené tvrdenia, osobné útoky, či tony hejtu na sociálnych sieťach. Nakoniec sme sa rozhodli brániť vecne, argumentmi a niekedy aj so štipkou humoru. Aj vďaka tomu sa problémy neeskalovali ďalej a mnohí ľudia mi dodnes ďakujú za pár mesiacov pokoja.

Čo robiť v dnešnej situácii? Bude to nesmierne náročné. Bohužiaľ, zdá sa, že viacerí politici okrem osočovania, agresivity a nepodložených útokov na súperov, toho veľa neponúkajú. Preto nepočítam s tým, že sa zrazu začnú inak správať. Práve naopak, veľmi ľahko sa môže stať, že ich atentát ešte viac vyburcuje. Úplne nečinne však sedieť nemôžeme. Naše možnosti priblížim na prípade opatrení počas pandémie covidu.

Po prvé. Všetci musíme začať nosiť niečo ako komunikačné rúška. Teraz nie preto, aby sa vírus nedostal do našich dýchacích ciest, ale preto, aby sme filtrovali naše slová smerom navonok. Aby sa nedostali na verejnosť urážky.

Po druhé, potrebujeme dodržiavať odstup. K ničomu neprispeje, ak budeme unáhlene a na báze emócií reagovať na názorových oponentov. Stáva sa to aj v rodine, že povieme niečo, čo neskôr ľutujeme.

Po tretie. Zišiel by sa nám aj kolektívny tlak. Tak ako sme upozorňovali tých, čo nedodržiavali protipandemické opatrenia, teraz by sme mali brzdiť agresívnych a násilných ľudí. Nikdy totiž nevieme, kedy sa opäť prejde od rečí k činom.

Po štvrté, treba výrazne posilniť počty lekárov bojujúcich s nákazou. Bolo by výborné mať ešte viac slušných ľudí v politike, ale ako absolútne minimum sa javí aktívna účasť prirodzených autorít, športovcov, celebrít, či influencerov pri odsudzovaní násilia.

Po piate, informačná kampaň. Je nutné zdôrazňovať, ako nám pandémia nenávisti ničí spoločnosť a prečo je oveľa lepšie žiť v slušnej demokratickej spoločnosti, kde sa nikto nemôže cítiť ako občan druhej kategórie. Prečo je kľúčové upustiť od nálepkovania a od náznakov kolektívnej viny. Smutných príkladov z histórie je priveľa.

Možno tak, ako označujeme dezinformácie na sociálnych sieťach ako „hoax“, by sme mali začať písať aj slovo „hejt“ pri agresívnych prejavoch politikov. Len spoločne to zvládneme. Ja vám viem sľúbiť, že tak ako premiér vlády odborníkov, aj naďalej budem pokojne a odborne vysvetľovať moje videnie sveta. Som presvedčený, že ak chceme spokojnú spoločnosť s vyššou kvalitou života, inú možnosť ani nemáme.

banner aktuálne udalosti (medzi klasickými newsletter bannermi) –

Potešili ma správy, že premiér je mimo ohrozenia života a prajem mu skoré uzdravenie. Po atentáte sme pozastavili naše kampaňové aktivity, no od tohto týždňa ich opäť naplno rozbiehame.
Najnovší volebný model IPSOSu opäť ukazuje, že to bude ozaj tesné a 8. júna pôjde o každý hlas. Preto je veľmi dôležité, aby ste prišli voliť a ukázať, že Slovensko je proeurópske.
Mladí sú naša budúcnosť a našim cieľom by malo byť také spravovanie krajiny, aby odtiaľto nechceli ochádzať, ale naopak sa sem vracali.
PS je jedinou stranou, ktorá na kandidátke nemá žiadneho aktívneho poslanca ani člena vedenia strany. Som rád, že som lídrom kandidátky plnej odborníkov a odborníčok s motiváciou na 100% pracovať pre Slovensko.
Najviac nám v kampani viete pomôcť našim hlasom, ak by ste však chceli pridať aj inak, tu nájdete tri spôsoby ako.

Najbližšie dni ma mimo televíznych debát čaká viacero stretnutí s vami. Rád sa s vami uvidím v Ľudovej krčme – v Dunajskej Strede, Senci, Nových Zámkoch a Komárne.
Mojich kolegov a kolegyne môžete však stretnúť v mnohých ďalších slovenských mestách, napr. Považskej Bystrici, Martine, Prešove, Novom meste nad Váhom, Šali či Dolnom Kubíne. Všetky naše podujatia nájdete na: ihttps://progresivne.sk/podujatia/.

Rodáčka zo španielskej Murcie, jedna z najlepších mladých interpretiek pôvodnej hudby Španielska, a vynikajúca klaviristka Eugenia Sánchez Durán, vystúpi začiatkom júna v Slovenskej filharmónii.

Prichádza so skúsenosťami z Carnegie Hall, po opakovaných vystúpeniach v Salzburgu; a s programom obsahujúcim Beethovena, Chopina a Enrique Granadosa to bude určite zážitok! Pôjdete?

Minule som videl vtipnú karikatúru. Samica chameleóna namosúrene odchádza a samec sa ju snaží presvedčiť slovami: „Počkaj láska, ja sa zmením“. Hneď mi to pripomenulo prezidentské voľby na Slovensku. Presne tak, ako chameleón mení svoje farby, aby sa prispôsobil okoliu, tak aj Peter Pellegrini mení svoje názory, len aby dostal o pár hlasov viac. Čisté zúfalstvo a panika. Hovorí podľa toho, odkiaľ vietor fúka. Najskôr zradí Roberta Fica, potom sú zrazu kamoši. Najprv odmieta dezinfo scénu, neskôr sa jej líška. Mnohé roky kašle na maďarskú menšinu a robí jej zle, ale pred voľbami sa tvári ako najlepší priateľ južného Slovenska. Sluha bez názoru. Obal bez obsahu. Dokonalý chameleón.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že by preto mohol byť prezidentom všetkých občanov. Síce nevadí, že nikdy nič nedokázal, ale vie sa tváriť, že každému rozumie. Lenže funkcia prezidenta nie je len o fotkách so psami, mačičkami a traktormi. Potom by ju mohol zastávať hocijaký druhotriedny herec. Prezidentovanie nie je reklamou na jogurt. Ani bábkové divadlo či natáčanie nenávistných videí. Najvyšší ústavný činiteľ má byť štátnikom. Bohužiaľ, toto slovo v slovníku Smerohlasu chýba.

Štátnik totiž nielen slovom, ale aj skutočne reprezentuje všetkých ľudí na Slovensku. Vrátane menšín. Aby sa nikto necítil ako občan druhej kategórie. Neslúži len oligarchom, mafiánom a grázlom. Má silné hodnotové postoje (ďalšie chýbajúce slovo v slovníku), ktorými ukazuje cestu a občanov spája a nie rozdeľuje. Často aj na úkor vlastných preferencií. Nie je vazalom lajkov na Facebooku či na Instagrame. Vedie ľudí a nie nasleduje. Je spoľahlivým partnerom aj v zahraničí. Nemení názor podľa toho, či hovorí v Bratislave, Bruseli či Washingtone.

Pellegrini sa nás snaží presvedčiť aj o tom, že prezident nemá byť protiváhou vláde a že Slovensko potrebuje pokoj. Čiastočne sa dá súhlasiť. Chápem, že ich kumpáni už fakt potrebujú pokoj pred vyšetrovateľmi, aj to, že nikdy nepôjde proti Ficovi. Ale presne to je problém Slovenska a nie riešenie problému. Naozaj nie je pravda, že prezident za každých okolností musí byť protiváhou vláde. Lenže, k tomu by sme potrebovali vládu, ktorá má záujem riešiť problémy všetkých občanov a nielen vlastný prospech. Potom prezident nemá inú možnosť, len ustavične poukazovať na to, že „hej, Slovensko nie sú len mafiáni a klamári“. Takže, kým máme takéto vlády, je psou povinnosťou prezidenta-štátnika im každý deň pripomínať, že nevedú banánovú republiku.

Prezident má byť trochu aj vizionár. Dávať ľuďom nádej a formovať smerovanie krajiny. Nie si len užívať lety špeciálom a mať pokoj, ale hájiť záujmy mladej generácie a dávať spoločnosť do pohybu. Nabádať vládu pozerať sa do budúcnosti a nie sa utápať v minulosti. Hľadať cesty na zlepšenie kvality života všetkých. Prezidentom by sa určite nemal stať človek, ktorý je pre svoj vlastný prospech ochotný predať budúcnosť krajiny.

Preto je voľba prezidenta pre mňa v skutočnosti pomerne jednoduchou záležitosťou. Nikto nie je bez chýb, ale Ivan Korčok je výrazne bližšie k ideálu, ako si ja predstavujem prezidenta. A hovorí zo mňa nielen bývalý premiér, či ekonóm, ale aj predstaviteľ maďarskej menšiny na Slovensku. Ukážme, že Slovensko je viac ako Robert Fico a poďme voliť aj v druhom kole. Vidím to nádejne.

Na Veľký piatok bolo dvadsiate výročie vstupu Slovenska do NATO. Považujem to za jedno z najdôležitejších rozhodnutí v našej novodobej histórii.
Maďari žijúci na Slovensku vždy stáli na správnej strane dejín. Bez nich by Slovensko nebolo tam, kde je. Preto verím, že si aj túto sobotu zvolia kandidáta, ktorý bude slúžiť ľuďom.
Dnes, v stredu 3.4, diskutujem o 18:30 v Kine Mier v Senci o mojej knihe Rýchlokurz geniality.
V sobotu, 6. apríla, sa všetci symbolicky stretávame pri volebných urnách. Verím, že máme nádej zvoliť si opäť dobrého prezidenta.

Veľmi sa teším, keď vidím, že aj na Slovensku sú múdri ľudia, ktorí majú záujem prinášať populárno náučné texty a vyvážovať tak nezmysly, ktoré sa na nás valia z každého kúta. Odporúčam Vám preto novú knihu Samuela Kováčika s názvom Kúsky reality a texty Jána Markoša, ktoré začal pravidelne publikovať pre Denník N.